Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, D. Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne.

Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení. Pripomenul, že sankcie EÚ poškodzujú záujmy nielen podnikateľov a zamestnancov v Rusku, ale aj záujmy platcov daní európskych krajín.

Od marca roku 2014 západné krajiny uvalili na Rusko sankcie v niekoľkých vlnách kvôli postoju Moskvy k vývoju na Ukrajine. Podnetom na uvalenie prvej vlny sankcií bolo vlani na jar pripojenie Krymského polostrova a mesta Sevastopoľ k subjektom Ruskej federácie, ku ktorému došlo na základe sporného referenda neuznaného medzinárodným spoločenstvom.

Tento krok však na východe Ukrajiny povzbudil proruské sily odmietajúce novú vládu, ktorá sa moci ujala po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Spory medzi Donbasom a Kyjevom prerástli do ozbrojenej konfrontácie. Kyjev i Západ obviňujú Moskvu, že podporuje proruských separatistov, čo však Rusko striktne odmieta.