Rusko je najpriamejšou hrozbou pre svetový poriadok

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Rusko svojou „barbarskou vojnou proti Ukrajine a znepokojujúcim paktom s Čínou" predstavuje v súčasnosti najpriamejšiu hrozbu pre svetový poriadok.

Nemožno to tolerovať

Von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel sa vo štvrtok v Tokiu zúčastnili na každoročnom kole rokovaní medzi Japonskom a EÚ, ktoré sa tentoraz konalo v čase rusko-ukrajinského konfliktu a obáv z vojenských ambícií Číny.

„Ruská invázia na Ukrajinu nie je len záležitosťou Európy, ale otriasa základmi medzinárodného poriadku vrátane Ázie. To nemožno tolerovať," povedal Kišida, ktorého vláda sa pripojila k sankciám Západu voči Moskve.

„Naša spolupráca na Ukrajine má zásadný význam v Európe, ale dôležitá je aj v indicko-tichomorskom regióne," povedal Michel, pričom dodal, že partneri chcú prehĺbiť i „konzultácie o čoraz asertívnejšej Číne". Podľa jeho slov Čína sa musí postaviť na obranu multilaterálneho systému, z ktorého profituje pri svojom rozvoji.

Možnosti sú obmedzené

Predsedníčka eurokomisie uviedla, že EÚ a Japonsko posilňujú svoju spoluprácu, a to najmä spustením digitálneho partnerstva, ktoré je prvým v Európe a ktoré sa zameria na konkurencieschopnosť a bezpečnosť v tejto oblasti. Dodala, že obe strany budú tiež pracovať na „diverzifikácii a posilnení" svojich dodávateľských reťazcov.

Von der Leyenová a Michel by mali ešte vo štvrtok absolvovať pracovný obed s Kišidom a Michel v piatok navštívi Hirošimu.

Kišida uviedol, že súčasťou ich rozhovorov bude aj napätie v Juhočínskom a Východočínskom mori, kde sa Tokio obáva stupňujúcich sa nárokov Pekingu na sporné územia. AFP pripomenula, že Japonsko sa tiež obáva nárokov Číny na Taiwan.

Michel po prvom rokovaní s Kišidom informoval, že obe strany diskutovali o spôsoboch, ako posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, pričom poznamenal, že Japonsko je jedinou ázijskou krajinou, ktorá sa osobitne uvádza v pláne EÚ pre oblasti bezpečnosti a obrany rozpracovanom do roku 2030.

Von der Leyenová v Tokiu vyzvala aj na spoluprácu v oblasti budovania infraštruktúry v regióne.

Podľa AFP bol jej výrok skrytou narážkou na Peking, ktorý sa snaží upevniť spojenectvá v regióne i mimo neho prostredníctvom infraštruktúrnych projektov, ktoré však pozorovatelia označujú za dlhové pasce.

„Potreba investícií je obrovská a možnosti sú obmedzené. Veľmi často sú za cenu, ktorú by žiadna krajina nemala platiť," vyhlásila von der Leyenová s tým, že ide napríklad o zásahy do suverenity týchto štátov.