Ruský prezident Vladimir Putin si uvedomuje, že použitím jadrových zbraní na Ukrajine nemôže získať žiadne skutočné výhody a svoju beztak zlú situáciu by týmto ešte výrazne zhoršil, povedal Fabian Rene Hoffmann, politológ z Univerzity v Osle, špecializujúci sa na jadrové zbrane.
Vyhrážky z Kremľa
Obavy z jadrovej eskalácie vo svete vzrástli po tom, ako Putin vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch čerstvo anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť „všetky dostupné prostriedky". Zároveň zdôraznil, že nejde o bluf. Podpredseda ruskej Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
Viacero západných lídrov následne upozornilo, že vyhrážky ruského prezidenta je potrebné brať vážne. Americký prezident Joe Biden po Putinových vyjadreniach varoval, že svet aktuálne čelí najväčšej hrozbe „armagedonu" od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Dodal, že šéf Kremľa „nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových, biologických či chemických zbraní".
Porovnanie s kubánskou krízou
Politológ z Univerzity v Osle Hoffmann tvrdí, že je veľmi náročné porovnať súčasnú situáciu s kubánskou raketovou krízou z roku 1962 pre výrazne odlišný kontext oboch udalostí. Zhodnotil však, že v súčasnosti sú riziká jadrovej eskalácie nižšie ako v roku 1962. Podložil to najmä tým, že „nevýhody použitia jadrových zbraní pre Kremeľ jednoznačne prevažujú nad výhodami".
Hrozba vypuknutia jadrovej vojny je v súčasnosti zatiaľ oveľa nižšia aj podľa Gerharda Mangotta, profesora medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku. „Počas kubánskej raketovej krízy bola hrozba termonukleárnej vojny medzi Sovietskym zväzom a USA oveľa väčšia," povedal. Podľa jeho slov je pravdepodobnosť, že Kremeľ použije taktické jadrové zbrane na Ukrajine, momentálne veľmi nízka.
Možné odvrátenie posledných partnerov
Mangott dodal, že použitie týchto zbraní zo strany Kremľa bude „tým pravdepodobnejšie, čím viac bude Rusko na Ukrajine stáť zoči-voči katastrofálnej porážke na bojisku". Podľa neho by Moskva v prípade nasadenia taktických jadrových zbraní navyše stratila podporu svojich partnerov vrátane Číny a Indie, ktoré by tento krok odsúdili a s veľkou pravdepodobnosťou by voči Rusku zaviedli aj sankcie. K tomu všetkému by ruské sily na Ukrajine takmer určite čelili „konvenčnému útoku Spojených štátov".
Rovnaký názor má aj Hoffmann. „Ak by Putin použil jadrové zbrane na Ukrajine, doteraz neutrálne štáty ako Čína a India by pravdepodobne okamžite prestali ekonomicky a politicky podporovať jeho režim," uviedol. Kremeľ by navyše riskoval zásah Severoatlantickej aliancie, ktorý si nemôže dovoliť, dodal.
Použitie taktických jadrových zbraní v bojoch na Ukrajine by podľa Hoffmanna výrazne nezmenilo situáciu na bojisku vzhľadom na nízku koncentráciu vojakov oboch strán. „Pokiaľ ukrajinské sily nebudú výrazne koncentrované na relatívne malom území, tak jadrové zbrane by jednoducho neboli veľmi efektívne," vysvetlil.
Západ musí byť proti Moskve jednotný
Profesor Mangott tvrdí, že Západ musí Rusku jednotne signalizovať, že jadrová eskalácia by nezostala bez odozvy.
Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Rusko má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Británia – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami, uvádza Združenie na kontrolu zbraní so sídlom vo Washingtone.
Ďalšie dôležité správy
