Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v stredu vyhlásil, že pre deeskaláciu napätia na Ukrajine je potrebné, aby Severoatlantická aliancia prestala s vojenskou pomocou Kyjevu, ako aj s dodávkami zbraní na Ukrajinu.
Vyhlásil, že „démonizovanie Ruska“ a fakt, že sa mu pripisujú nepriateľské plány a zámery voči susedným krajinám, sú nástrojom politiky na „zadržiavanie“ Moskvy.
Politologický pojem „zadržiavanie" sa používal po druhej svetovej vojne v tzv. Trumanovej doktríne na označenie politiky USA, ktorá mala zadržať rozširovanie sféry vplyvu Sovietskeho zväzu.
Analýza všetkých faktorov
Gruško v stredu na tlačovej konferencii v Bruseli hodnotil zasadnutie Rady NATO – Rusko, ktoré bolo podľa neho venované analýze „všetkých faktorov ovplyvňujúcich zhoršovanie európskej bezpečnosti v posledných rokoch“.
Ruský diplomat zdôraznil, že proces rozširovania NATO vytvára pre Rusko „neprijateľné riziká“. Upozornil, že Rusko prijme opatrenia na odvrátenie hrozby pre svoju bezpečnosť vojenskými prostriedkami, ak sa ich nepodarí eliminovať politickými nástrojmi.
Podľa Gruška by aliancia NATO mala Rusku poskytnúť právne záruky, že sa nebude rozširovať na východ. Vyjadril názor, že „nepremyslené prijatie“ krajín bývalého ZSSR do NATO prináša bezpečnostné riziká.
Ako príklad uviedol situáciu, keď sa vstupom bývalých sovietskych republík z Pobaltia do NATO zmenil tento „pokojný región na arénu vojenského súperenia a nikto z toho nemá osoh“.
Pochopenie vážnosti problémov
Vedúci ruskej delegácie na rokovaniach v Bruseli opäť pripomenul, že „v roku 1997 zaklopala na dvere NATO len jedna krajina, ktorá má spoločnú hranicu s Ruskou federáciou, a to Poľsko“. Upozornil, že odvtedy sa členmi NATO stali mnohé ďalšie štáty a ich územia sú zjavne využívané na demonštrovanie sily proti Rusku.
Podľa agentúry RIA Novosti ruský diplomat deklaroval, že Rusko je pripravené viesť s NATO dialóg o strategických útočných zbraniach. „Loptička je na strane NATO,“ dodal Gruško s tým, že sa to týka najmä verifikácie plnenia dohôd.
Poznamenal, že jeden z článkov zmluvy medzi Ruskom a NATO predpokladá „odmietnutie rozmiestnenia útočných systémov v regiónoch, z ktorých je možné dosiahnuť územie iných signatárov tejto dohody“.
Zdôraznil, že Rusko a NATO musia urobiť všetko pre to, aby nepadli „do pasce schém studenej vojny“.
Podľa Gruška je v tejto fáze rokovaní o bezpečnostných zárukách dôležité, aby „každý pochopil vážnosť bezpečnostných problémov“.
Zásadné rozdiely v prístupoch
„Myslím si, že v tomto zmysle je dnešné stretnutie dôležité,“ povedal Gruško na tlačovej konferencii v Bruseli. Uviedol tiež, že problémy, ktoré rozdeľujú Rusko a NATO, sú veľmi vážne a Moskva zatiaľ nevidí spôsob, ako ich prekonať.
Ruský diplomat vyhlásil, že „zásadné rozdiely v prístupoch k zaisteniu európskej bezpečnosti nám dnes neumožnili prijať konkrétne rozhodnutie o algoritme nášho ďalšieho konania".
Konštatoval, že „vzhľadom na závažnosť bezpečnostnej situácie, ktorá sa vyvinula“, boli rokovania Rady NATO – Rusko „absolútne žiaduce“.
Vyjadril presvedčenie, že rokovania v Bruseli „nám v mnohom pomohli pochopiť, kto aké postoje zastáva a s akou výzvou sa musíme popasovať.“
Reakcia Kremľu
Kremeľ vo štvrtok nepriaznivo ohodnotil bezpečnostné rokovania medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou. Označil ich za neúspešné, pričom uviedol, že zúčastnené strany sa nezhodujú v základných otázkach, informovali agentúra Reuters a TASS.
,,Rokovania boli iniciované na to, aby sme dostali konkrétne odpovede na konkrétne položené zásadné otázky, a pri tých sme zaznamenali nezhody. To je zlé, možno to pokladať iba za mínus oboch tých dvoch kôl (rokovaní), ktoré už prebehli," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rokovania medzi Ruskom, USA a Severoatlantickou alianciou sa konajú z dôvodu obáv pred Ruskou inváziou na Ukrajinu. Moskva od Spojených štátov a organizácie NATO žiada rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Spojené štáty a spojenci však Rusku pohrozili, že ak zaútočí, zavedú proti nemu prísne sankcie, vysvetľuje AFP.
