Podľa agentúry Reuters šéf diplomacie zároveň zdôraznil, že Rusko bude chrániť svoje hospodárstvo, občanov a obchodné záujmy pred následkami západných protiruských sankcií.
Lavrov vyhlásil, že vojenská intervencia Ruska na Ukrajine sa neuskutoční. Kyjev i Západ pritom Moskvu obviňujú, že posiela ťažkú vojenskú techniku i vojakov na východ Ukrajiny, ktorý čiastočne kontrolujú proruskí separatisti.
V Minsku bude v pondelok rokovať takzvaná kontaktná skupina zložená zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Lavrov od schôdzky očakáva, že jej účastníci sa budú usilovať o dohodu o okamžitom a bezpodmienečnom prímerí na východe Ukrajiny.
Lavrov sa vyjadril aj k sankčnej politike Západu: víkendový summit EÚ uložil Európskej komisii, aby pripravila návrh tvrdších sankcií uplatňovaných proti Rusku kvôli jeho postoju k Ukrajine. Akékoľvek nové sankcie EÚ a USA proti Rusku by podľa ministra len prinútili Rusko chrániť svoju ekonomiku, občanov a obchod.
V prípade zavedenia nových protiruských sankcií bude Moskva predovšetkým chrániť svoje vlastné záujmy, teda svoje hospodárstvo, sociálnu sféru a obchod, a „zároveň vyvodí dôsledky z krokov svojich partnerov“, varoval Lavrov.
Minister podľa Reuters bagatelizoval vylúčenie Ruska zo skupiny najväčších ekonomík sveta (G8) po marcovej ruskej anexii ukrajinského Krymu. Podľa Lavrova platforma aj tak stratila veľkú časť svojho významu po vytvorení širšieho fóra G20.
Ukrajinská armáda bojuje s Rusmi o luhanské letisko
Napriek tvrdenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že Rusko nebude vojensky intervenovať na Ukrajine, ukrajinskí výsadkári v pondelok bojovali s ruským tankovým práporom pri letisku v Luhansku, ktorý zostáva jednou z hlavných bášt proruských separatistov na východe Ukrajiny. Podľa agentúry AFP o tom informoval hovorca ukrajinskej armády. V Azovskom mori sa potopila loď ukrajinských pohraničníkov, ktorú v nedeľu zasiahol delostrelecký granát.
Separatisti už v nedeľu tvrdili, že ovládli letisko pri Luhansku, ktoré od júna kontrolovala armáda. Hovorca ukrajinskej armády Leonid Maťuchin na Facebooku uviedol, že ukrajinskí výsadkári v pondelok zvádzali boje s „ruským tankovým práporom na obranu luhanského letiska“.
Vzbúrenci cez víkend zároveň tvrdili, že sa im podarilo obkľúčiť letisko v Donecku, ktoré bolo doteraz tiež pod kontrolou ukrajinskej armády.
Ukrajinská pobrežná stráž v pondelok informovala, že prišla o jedno zo svojich plavidiel – hliadkový čln sa potopil po tom, čo ho v nedeľu neďaleko prístavu Mariupol zasiahol delostrelecký granát. K zodpovednosti za útok sa síce prihlásili proruskí separatisti, ale pobrežná stráž pripustila, že nie je jasné, kto strieľal. Pobrežná stráž v súvislosti s týmto prípadom potvrdila, že pokračuje pátranie po dvoch nezvestných námorníkoch.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v nedeľu obvinil Rusko zo začatia „priamej a otvorenej“ agresie, ktorá vraj radikálne v neprospech Kyjeva zmenila pomer síl v boji proti proruským separatistom. Ruský prezident Vladimir Putin zasa vyzval európskych politikov, aby nezatvárali oči pred akciami ukrajinských síl v civilných oblastiach. K hrozbe novými protiruskými sankciami Putin poznamenal, že dúfa v „zdravý rozum“.
Zdroj: SITA/AP
Porošenko: Je to priama a otvorená agresia
„Susedný štát začal priamu a otvorenú agresiu proti Ukrajine. To radikálne zmenilo situáciu v zóne konfliktu,“ vyhlásil Porošenko v prejave na vojenskej akadémii v Kyjeve.
Ukrajinský prezident oznámil, že po udalostiach z posledného týždňa, keď ukrajinské vládne sily v boji proti vzbúrencom utrpeli veľké neúspechy, nastanú zmeny na vysokých postoch ukrajinskej armády.
Ruský prezident Vladimir Putin v televíznom rozhovore vyhlásil, že ukrajinské sily útočia „priamo na obývané štvrte“. „A bohužiaľ veľa krajín, vrátane európskych, si to radšej nevšímajú,“ povedal Putin. Okrem toho obvinil Kyjev z odmietania „politického dialógu“ s východom Ukrajiny.
„Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum a budeme normálne moderným spôsobom pracovať a že ani my, ani naši partneri nespôsobia ďalšie škody,“ citovala agentúra Interfax vyjadrenie Putina k ďalším hroziacim sankciám, ku ktorým vyzvali Európsku komisiu lídri EÚ na sobotňajšom summite.
Proti ďalším sankciám proti Rusku sa v pondelok vyslovila aj Čína, ktorá je tradičným spojencom Moskvy. Kroky EÚ týmto smerom by podľa Pekingu krízu len ďalej skomplikovali. „Jediným východiskom je politické riešenie, sankcie nepomôžu riešiť zásadné problémy na Ukrajine,“ povedal v pondelok na pravidelnom brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničia.
Kde všade by Rusi ešte mohli ochraňovať svojich
Krajina | Počet etnických Rusov | Percento celkovej populácie |
Krym (Ukrajina) | 1 450 000 | 58,5 |
Podnestersko (Moldavsko) | 168 678 | 30,4 |
Lotyšsko | 590 029 | 27,8 |
Estónsko | 326 235 | 25,2 |
Kazachstan | 3 793 764 | 23,7 |
Ukrajina | 8 334 141 | 17,2 |
Izrael | 1 000 000 | 12,3 |
Moldavsko | 369 896 | 9,4 |
Abcházsko (Gruzínsko) | 22 077 | 9,1 |
Bielorusko | 785 084 | 8,3 |
Kirgizsko | 369 939 | 6,4 |
Litva | 176 913 | 5,8 |
Uzbekistan | 800 000 | 4,0 |
Južné Osetsko (Gruzínsko) | 2 100 | 3,0 |
Turkmenistan | 150 000 | 2,0 |
Gruzínsko | 67 671 | 1,5 |
Kanada | 550 521 | 1,5 |
Azerbajdžan | 119 300 | 1,4 |
USA | 3 163 084 | 1,0 |
Tadžikistan | 34 838 | 0,5 |
Brazília | 980 000 | 0,5 |
ČR | 31 545 | 0,3 |
PRAMEŇ: ČTK |