Vladimir Putin podpis dohody oslavoval. Dohoda je pre ruského prezidenta určite dobrá, pretože ukazuje, že je schopný vytvoriť spojenie s najväčšou ekonomikou Ázie v dobe, keď ukrajinská kríza ochladzuje vzťahy Ruska s USA a Európou. Či ale táto zmluva pomôže aj plynárenskému Gazpromu, to už také isté nie je. Tvrdia to analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg.

Nový plynovod, nové výdavky

Dohoda o predaji plynu pravdepodobne neospravedlňuje výdavky na výstavbu plynovodu do Číny a rozvoj polí na východe Sibíra, odkiaľ bude plyn určený pre Čínu pochádzať, hovoria analytici zo spoločnosti Renaissance Capital. Gazprom asi bude musieť znížiť dividendy na úkor ďalších investičných výdavkov, ktoré sú už v súčasnosti obrovské.

„Investičné výdavky za samotný plynovod budú mať deštruktívnu hodnotu,“ vyhlásil analytik Ildar Davlečin z Renaissance Capital. „Nové investičné výdaje zrejme spôsobia, že voľné peňažné toky sa v strednodobom horizonte obrátia na negatívne, čo obmedzí schopnosť Gazpromu zvýšiť dividendy,“ dodal.

Predaj plynu do Číny zvýši daňové príjmy Ruska. Z ropného a plynárenského priemyslu pochádza až 50 percent príjmov krajiny. Presné podmienky dohody, ktorú Gazprom podpísal s čínskou spoločnosťou China National Petroleum Corporation (CNPC), neboli zverejnené.

Analytik finančného ústavu Sberbank Oleg Maximov uviedol, že podľa zverejnených informácií by sa cena mala pohybovať v rozmedzí 350 až 380 dolárov za tisíc metrov kubických plynu. To je o niečo menej, ako firma získava z predaja do EÚ, kde sú však náklady na export pre Gazprom nižšie, a to vďaka plynovodu z doby Sovietskeho zväzu a poliam v západnom Sibíri, z ktorých sa ťaží už 40 rokov.

„Či je to 350 alebo 380 dolárov, nie je podstatné,“ vyhlásil O. Maximov. „Cena znamená horšiu návratnosť pre Gazprom.“ Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov sa odmietol vyjadriť k cene, ktorú firma získa za plyn, nič nepovedal ani k dopadom dohody na zisk. Rusko má v spoločnosti Gazprom polovičný podiel.

Časť analytikov je však optimistická a domnieva sa, že dohoda s Čínou je pre Gazprom pozitívna, pretože firma získa ďalších zákazníkov a zvýšia sa jej tržby.

Tie v minulom roku boli vo výške 165 miliárd dolárov. Investičné výdavky Gazpromu v minulom roku dosiahli 43,9 miliardy dolárov. Firma tak podľa údajov Bloombergu skončila medzi ropnými a plynárenskými spoločnosťami v investičných výdavkoch na treťom mieste, za brazílskou firmou Petróleo Brasileiro a čínskou CNPC.

V. Putin uviedol, že na výstavbu plynovodu do Číny a na rozvoj polí potrebuje získať 55 miliárd dolárov. Akú veľkú záťaž to pre Gazprom bude znamenať, bude podľa ruskej investičnej banky VTB Capital závisieť hlavne od toho, či Čína zaplatí za časť dodávok vopred, aby tak Rusom pomohla s nákladmi na výstavbu.

Nad európskymi cenami visí otáznik

Šéf vývoznej divízie Gazpromu Alexander Medvedev v piatok vyhlásil, že Čína zaplatí ešte pred začatím jeho dodávok 25 miliárd dolárov. „Dá sa predpokladať, že podpis kontraktu ovplyvní ceny plynu na európskom trhu,“ povedal bez ďalších podrobností riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Podľa neho bude mať dohoda dopad aj na projekty skvapalneného zemného plynu vo východnej Afrike, Austrálie a západnej Kanade.

Dohoda medzi Ruskom a Čínou o dodávkach plynu nebude mať dopad na dovoz tejto suroviny do Európy, povedal v Berlíne prezident Zväzu nemecké priemyslu (BDI) Ulrich Grillo. Európska únia by ale napriek tomu mala diverzifikovať svoje nákupy a predovšetkým pokročiť v budovaní vnútorného energetického trhu.

„Pokiaľ je mi známe, tak dohodnutý objem dodávok zodpovedá približne jednej pätine dovozu ruského plynu do Nemecka,“ povedal U. Grillo s tým, že v takomto prípade nemá obavy z toho, že by Rusko prestalo plyn do Európy dodávať a zameralo sa výhradne na čínsky trh. Dohodu Ruska s Čínou vníma ako logický krok.

„Je to príklad toho, že je správne diverzifikovať. A Rusi to robia, nechcú dodávať len do Európy, ale aj do Číny. My na druhej strane musíme diverzifikovať svoje nákupy. V Nemecku sme z 30 percent závislí na dovoze plynu a ropy z Ruska, v niektorých európskych krajinách je závislosť dokonca stopercentná,“ dodal.

Okrem hľadania nových dodávateľov plynu by sa EÚ podľa prezidenta BDI mala zamerať aj na dokončenie vnútorného energetického trhu. „Pokiaľ by sme vytvorili plne integrovaný energetický trh s funkčnou bezhraničnou infraštruktúrou, znamenalo by to v celoeurópskom meradle každý rok úspory vo výške 50 miliárd eur. To by zvýšilo našu konkurencieschopnosť,“ vyhlásil.

Rovnaký názor má aj predseda predstavenstva slovenského prepravcu plynu Eustream Tomáš Mareček. Plyn, ktorý je určený pre Čínu, by mal pochádzať z iných zdrojov ako z tých, ktoré zásobujú Európu, aj keď pripúšťa, že spočiatku by mohol Gazprom do Číny dodávať aj z rovnakých sibírskych polí, z ktorých prúdi plyn na západ.

"Ale cieľovo budú pre dodávky plynu do Číny používané plynové polia, ktoré sa budú ešte len rozvíjať. To sú polia niekde v okolí Bajkalu. To znamená, vôbec to technicky nie je plyn, ktorý by bol určený pre Európu," povedal v piatok po mimoriadnom rokovaní bezpečnostnej rady v Bratislave T. Mareček.

Správanie Gazpromu v tomto prípade pritom vníma ako čisto komerčný záujem. V Európe je totiž ruský plynárenský gigant pod veľkým tlakom pri klesajúcich cenách vplyvom konkurencie a relatívne pomalej ekonomike.

"Pokiaľ má zákazníka, ktorý predstavuje povedzme tých 40 miliárd kubických metrov, čo je zhruba štvrtina plynu, ktorý Gazprom dodáva do Európy, tak je logické, že mu plyn dodávať bude. Takže je čisto v jeho komerčnom záujme do Číny plyn dodávať a s Európou to nijako nesúvisí," myslí si šéf Eustreamu.

Zároveň však pripúšťa, že rusko-čínska plynová dohoda sa môže stať predmetom politických a mediálnych hier. "Môžeme očakávať, že v rámci zvyšovania geopolitického napätia to ruská strana môže interpretovať tak, že pokiaľ Európa nemá záujem o ruský plyn, tak ho radšej budú dodávať do Číny. Prípadne to môžu mediálne využívať ako argument, že plyn nepotečie do Európy, ale do Číny, ale vecne by to bola pravdepodobne iba politická hra," dodal T. Mareček.