Podľa zákona má ruský ústavný súd na žiadosť prezidenta či vlády rozhodovať o tom, či je možné splniť rozsudok medzinárodného orgánu na ochranu ľudských práv a slobôd.
Ruská ústava má pritom „vyššiu právnu platnosť“ a „nespochybniteľnú prioritu“, uviedol jeden z autorov zákona, predseda snemovne výboru pre ústavné právo Vladimir Pligin.
Nové ustanovenie podľa neho nijako nepoškodí investície či ochranu súkromného vlastníctva v Rusku. Prípady, kedy o súlade medzinárodného verdiktu s ruskou ústavou bude rozhodovať ústavný súd, budú vraj celkom ojedinelé.
Naopak podľa opozičného poslanca Dmitrija Gudkova predloha umožní ľubovôľu pri uznávaní verdiktov medzinárodných súdov, a tak obmedzením práv ruských občanov, ktorí patria k najčastejším sťažovateľom v Štrasburgu. Schválenie zákona podľa neho tiež povedie k odchodu zahraničných investorov z Ruska.
Navrhovatelia sa netajili tým, že nová právna úprava má zabezpečiť „právnu suverenitu Ruskej federácie“ a pomôcť „čeliť tendenčným rozsudkom“ vymáhajúcim od Ruska vysoké kompenzácie zo štátneho rozpočtu.
Rusko podpísalo európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v roku 1996. Jej ratifikáciou Moskva uznala jurisdikciu štrasburského súdu a zaviazala sa plniť jeho rozhodnutia.
Štrasburský súd vlani Moskve nariadil zaplatiť 1,9 miliardy eur akcionárom niekdajšej najväčšej ropnej spoločnosti Jukos, ktorú štát po uväznení ropného magnáta a oponenta Kremľa Michaila Chodorkovského zničil. Rusko sa odvolalo, ale odvolanie bolo zamietnuté. Ruské ministerstvo spravodlivosti potom vyhlásilo, že ďalšie kroky Moskvy budú vychádzať zo suverénnych záujmov Ruska a z ruskej ústavy.
Moskva tiež odmieta verdikt arbitrážneho súdu v holandskom Haagu, ktorý vlani v júli nariadil Moskve vyplatiť akcionárom za vyvlastnenie ropnej spoločnosti Jukos 50 miliárd dolárov. Podľa verdiktu úradníci podriadení prezidentovi V. Putinovi zmanipulovali právny systém s cieľom nechať firmu zbankrotovať. V. Putin dal ale následne na vedomie, že Rusko jurisdikciu haagskeho súdu neuznáva.
