Bieloruská opozícia je pripravená zvážiť Rusko ako mediátora pri rokovaniach s vládou, ak úsilie o vyriešenie politickej krízy v krajine bez medzinárodnej pomoci zlyhá.
„Ak budeme pri rozhovoroch potrebovať zahraničné prostredníctvo, určite zvážime Rusko za jedného z účastníkov tohto procesu. Rusko je krajina, s ktorou máme priateľské a úzke vzťahy,“ uviedla S. Cichanovská.
Macron: Zásah Ruska v Bielorusku by bol to najhoršie, čo by sa mohlo stať
V Bielorusku sa konali 9. augusta prezidentské voľby. Podľa ústrednej volebnej komisie získal súčasný prezident Alexander Lukašenko 80,1 percent hlasov, zatiaľ čo S. Cichanovskú podporilo 10,1 percenta voličov.
S. Cichanovská odmietla uznať výsledky volieb, odišla z Bieloruska a momentálne sa nachádza v Litve, pričom iniciovala vznik takzvanej koordinačnej rady, ktorej cieľom je usporiadať nové voľby.
V bieloruskej metropole Minsk aj v niekoľkých ďalších mestách vypukli po voľbách protesty, čo viedlo k násilným potýčkam medzi demonštrantmi a poriadkovými silami.
Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko vytvorilo záložnú policajnú jednotku, ktorá pomôže A. Lukašenkovi, ak sa tamojšia povolebná situácia zhorší. V. Putin dodal, že jednotku zriadili na žiadosť A. Lukašenka.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli na sankciách voči Bielorusku
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na to v piatok reagoval slovami, že ruský zásah do krízy v Bielorusku po spochybňovaných prezidentských voľbách by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo stať.
„Všetky vonkajšie zásahy v Bielorusku spôsobia, že táto záležitosť sa stane medzinárodnou,“ povedal E. Macron novinárom a dodal, že najhorší by bol práve ruský zásah.
V súvislosti s hrozbou prerastenia politickej krízy v Bielorusku do ozbrojeného konfliktu S. Cichanovská vyjadrila isté obavy, zároveň však dúfa, že všetky krajiny budú rešpektovať právo Bieloruska na sebaurčenie.
A. Lukašenko v piatok vyhlásil bojovú pohotovosť pre polovicu bieloruskej armády.
