Zelení mužíčkovia v neoznačených uniformách na ukrajinskom Kryme v marci 2014. Bol medzi nimi aj Koľja. Zdroj: SITA/AP
„Teraz je beznohý invalid. Dostal rozkaz, nešiel tam dobrovoľne. Putin všetko zavinil,“ rozčuľuje sa Koľjov strýko Sergej Kozlov. Ale výsadkárov otec, policajt, tvrdí: „Čo povedať? Bol vojak. Prisahal a čestne splnil rozkaz. O Putinovi krivé slovo nepoviem.“
Príbeh 21-ročného Nikolaja Kozlova sa začína vlastne od konca. Tým, čo 2. septembra jeho strýko, prívrženec ruskej opozície, napísal na Facebooku: „Zavolal mi brat. Jeho syna priviezli do nemocnice v Moskve. Bude až do konca života invalid. S naším Krymom do r..i!“
O prípad sa začali zajímať médiá, vrátane rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá potvrdila, že vojak bol ranený. Prípad inšpiroval aj jedného z moskovských blogerov, aby na základe fotografií v sociálnych sieťach zrekonštruoval Koľjov príbeh.
Je to príbeh, ktorý vypovedá o úlohe Ruska v konflikte. Popiera tvrdenia Kremľa, že na Ukrajine nebojuje pravidelná ruská armáda a že vojaci, ktorí sa tam záhadne ocitli, prišli brániť bratský ľud počas svojej dovolenky.
Koľja slúžil v 31. výsadkovej brigáde z Ulianovska, jednej z elitných jednotiek. Vo februári 2014 odcestoval na Krym. Namiesto výsadkárskej uniformy si obliekol uniformu Berkutu, poriadkovej jednotky ukrajinskej polície, ktorá bola rozpustená po zvrhnutí prezidenta Viktora Janukovyča. Časť policajtov, ktorí brutálne potláčali demonštrácie v Kyjeve, vraj utiekla na Krym, kde jednotku obrodili miestne proruské úrady. Teraz je jasné, že v jednotke boli aj ruskí vojaci.
Koľja si prišiel prezrieť sídlo krymského parlamentu. Práve jeho obsadením ruskými vojakmi v neoznačených uniformách sa začala anexia polostrova. Pod ich zbraňami poslanci jednomyseľne schválili vyhlásenie nezávislosti a referendum o odtrhnutí od Ukrajiny. Ale podľa Ruska budovu krymského parlamentu obsadila miestna domobrana.
Potom sa Koľja vrátil do Ruska. Dostal medailu. Oženil sa.
Ruské ministerstvo obrany medailou Za navrátenie Krymu odmeňovalo Berkut, výsadkárov i vojakov z Čiernomorskej flotily, ktorí sa podieľali na operácii na polostrove. Vyznamenanie dostali aj miestni proruskí politici.
Pre Svetlanu Kozlovovú bola oveľa dôležitejšia druhá udalosť – svadba s vojakom, ktorý sa vrátil do vlasti. „Som tak veľmi šťastná, že je spolu so mnou taký muž. Že vidím radosť v Tvojich očiach, keď ma objímaš,“ napísala na ruskú sieť VKontakte.
Nikolaja však znova poslali na Ukrajinu. V Donbase bol ťažko zranený. Previezli ho do Moskvy, kde mu amputovali obe nohy. Asi by sa o tom nikto nedozvedel, možno by mu dali aj druhú medailu, nebyť toho, že má v Moskve strýka Sergeja.
Jeho slová vyvolali záujem. Reportéri z Echa Moskvy našli výsadkárovho otca. Tiež býval parašutista, teraz je policajt v meste Ozjorsk pri Čeliabinsku. Brat z Uralu nezdieľa názory svojho brata z Moskvy.
„Čo povedať? Je vojak. Prisahal a čestne splnil rozkaz. Neutiekol, zbabelo sa nezľakol. Som naňho hrdý a jeho žena tiež. Chceli ste počuť niečo iné. Či si poplačem? Nikdy v živote. U nás na Urale sme až za Putina začali žiť,“ vykladal Echu Moskvy Vsevolod Kozlov. „Boli ste niekedy vo vojne? Viete, čo to znamená? Dokážete si predstaviť, keď obe strany po sebe pália z raketometov?“ hovoril.
Podľa blogera poučenie znie, že mladík odišiel do vojny a v 21 rokoch sa stal invalidom. Na čo je mu Krym a Donbas, keď nemá nohy? Ale vlastný otec ho neľutuje.
Podľa novinára Viktora Šenderoviča z Echa Moskvy prípad nie je taký jednoduchý. „Z Ukrajiny sa do Ruska vrátilo v zinkových rakvách veľa mladých vojakov. Ale príbeh Nikolaja Kozlova sa odlišuje, šokuje. V jednej rodine sa vyskytujú dve krajne odlišné hodnotenia dnešnej ruskej reality,“ hovorí. Vojakov otec si asi myslí, že syn bránil posvätné hranice vlasti, čím kruté utrpenie dostáva zmysel: „Zrejme nevie, že mu syna zmrzačili v mene komplexov vysokopostaveného človeka, ktorému vďačí za šťastný život na Urale. Aj keď sa to dovtípi, nikdy to neprizná.“
Zdroj: SITA/AP
Róbert Fico vidí propagandu
Inak vidí podiel Ruska na krvavom konflikte na Ukrajine slovenský premiér Robert Fico. Tvrdí, že ide o svetovú propagandistickú vojnu. Veriť médiám je podľa jeho slov v tomto období riskantné, povedal v nedeľu v televízii TA3 v relácii V politike.
„Každá strana hovorí niečo iné. Trochu mi chýbalo, keď sa neustále v EÚ objavoval ukrajinský hlas, stále hovorili len ukrajinskí predstavitelia o tom, čo sa deje, no nikto nemal záujem počuť hlas druhej strany,“ poznamenal.
Najčistejším riešením by podľa neho bolo, keby medzinárodná verejnosť, ľudia v Európe alebo vo svete boli informovaní neutrálnymi pozorovateľmi, ktorí sú na mieste. „Všetko sú to len klasické propagandistické informácie, takto to je a nijak inak.“
Ako povedal, nespolieha sa na mediálne informácie. „Som v stálom kontakte s našimi ľuďmi na Ukrajine,“ uviedol. Treba urobiť podľa neho konkrétne kroky tak, ako to Slovensko urobilo v prípade plynu, pretože EÚ by mala svetu ukázať, že máme skutočne záujem o mier, o bezpečnú a stabilnú EÚ, a nie o to, čo sa tam teraz deje. „Ak máme záujem o mier, tak ho podporme, ak pôjdeme znovu do sankcií, čakajme odvetné opatrenia,“ myslí si Fico.
„Ak je toto naozaj svetová propagandistická vojna, mňa zaujíma a bude ma zaujímať do samého konca prípad zostreleného malajzijského lietadla nad Ukrajinou. Je mi ľúto, čo sa stalo s cestujúcimi, no v jednom okamihu sa o ňom skončila diskusia, zrazu už o ňom nikto nič nehovorí, už nie je predmetom diskusií a sporov,“ povedal Fico. Podľa neho bude veľmi zaujímavé sledovať informácie vyšetrovateľov, čo sa naozaj stalo, pretože okrem iného aj táto obrovská tragédia bola politicky zneužitá.
Médiá sú podľa jeho slov súčasťou obrovských politických medzinárodných hier, toto je propagandistická vojna, znovu pripomenul.
