Vojna ruského prezidenta Vladimira Putina proti Ukrajine trvá už druhý rok a prehlbujúca sa militarizácia ruskej ekonomiky v srdciach ruskej obchodnej elity vyvoláva obavy z toho, že tlak, ktorému ich spoločnosti čelia, je iba začiatkom, píše agentúra Bloomberg.
Ruská vláda už zvažuje zavedenie „jednorazových“ daní voči veľkým spoločnostiam, aby nimi podporila príjmy, ktoré skresali západné sankcie a iné obmedzenia. Magnáti tak očakávajú, že Kremeľ začne o peniaze žiadať s väčšou intenzitou. Vojnové zákony úradom takisto umožňujú diktovať spoločnostiam, ako majú fungovať, čo vyrábať a koľko to má stáť.
V Rusku sa množia hlasy, ktoré verejne vyzývajú k tomu, aby magnáti, ktorí nevyjadrujú svoje nadšenie z invázie na Ukrajinu dostatočne silno, prišli o svoj majetok. Niektorí z nich sa tak obávajú, že ich majetok padne do rúk ich vernejších rivalov alebo dôjde k jeho privatizácii.
Kremeľ však magnátov verejne upokojuje, že ich obchodné záujmy ostanú zachované. Vo svetle toho, že Putin upiera svoju pozornosť jedine na vojnu, a nie na podnikanie, to však znie ako prázdne slová, tvrdia boháči.
Rastúce obavy podčiarkujú skutočnosť, že Putinova invázia, ktorá mala Rusku priniesť bleskové víťazstvo, sa zmenila na kampaň bez konca, pričom nenávratne mení všetky aspekty ruskej spoločnosti. Životný štýl magnátov, keď sa vďaka svojim spoločnostiam dokázali nabaliť, je navždy preč.
Voči Putinovým zárukám sú skeptickí
Putin síce odmieta rozsiahle znárodnenie, no sám povedal, že čas, keď mohli bohatí podnikatelia ťažiť z vysokých cien komodít, sa skončil. Vojna vyžaduje obete od všetkých.
Ruská vláda zatiaľ verejne nepriznala, že by využila právomoci, ktoré si minulé leto sama udelila, aby mohla prinútiť podniky podporovať jej vojenské snahy. Magnáti a výkonní riaditelia sa však aj napriek tomu obávajú, že nebudú mať veľmi na výber a žiadostiam o ľudské zdroje, výrobu či peniaze budú musieť vyhovieť.
Štát si vezme všetko, o čom si myslí, že k vojne potrebuje, tvrdí dlhoročný lobista.
Medzi najzraniteľnejšie terče v tejto súvislosti patria magnáti, ktorí podľa Kremľa neprekypujú dostatočnou vernosťou, myslia si ľudia oboznámení s tým, ako títo boháči premýšľajú.
Ruská vláda navrhla, aby každý, kto krajinu opustil alebo kritizuje vojnu na Ukrajine, prišiel o svoj majetok i občianstvo. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev ich dokonca chcel nazvať „nepriateľmi štátu“.
Putin až tak ďaleko nezašiel, no netají sa svojou vierou v to, že Rusi s obrovským množstvom majetku v zahraničí predstavujú bezpečnostné riziko.
Ruský prezident aj napriek tomu odmieta znárodňovanie, hoci v očiach magnátov ide iba o malú záruku. Aj preto sa naďalej obávajú, že kontrolu nad ich majetkom prevezmú ich rivali s lepšími kontaktmi vo vedení, uzatvára Bloomberg.