Ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve nedávno vyvolalo pobúrenie a ostrú kritiku, keď na Twitteri zverejnilo, že vojnoví zajatci z ukrajinského práporu Azov, ktorí bránili mesto Mariupol až do trpkého konca, si zaslúžili „ponižujúcu smrť“ obesením. Po lavíne sťažností sa moderátori Twitteru rozhodli nechať tvít viditeľný ako akýsi pamätník šialenstva, do ktorého upadla ruská diplomacia, píše v denníku The Financial Times Alexandr Baunov, bývalý ruský diplomat a v súčasnosti analytik amerického think tanku Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier.
Stvrdnutie jazyka
Baunov pripomína, že mnohých medzinárodných pozorovateľov prekvapilo „stvrdnutie jazyka" ruských diplomatov.
„Ale od začiatku tejto vojny a dokonca aj predtým sa ruská diplomacia sústredila na jednu misiu: ukázať, že samotný ruský vodca vidí svet taký, aký v skutočnosti je, a koná čo najlepším možným spôsobom. Vyhlásenia ruských diplomatov čoraz viac necielia na externé publikum, ale na domáce," vysvetlil.
„Spojenecké sily"
Výraz „spojenecké sily“ podľa Baunova pravidelne používajú kremeľskí propagandisti na označenie ruskej armády, ktorá vedie vojnu na Ukrajine. Použitie tohto výrazu považuje za pokus prirovnať súčasné Rusko k Sovietskemu zväzu, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval proti nacizmu po boku spojencov, a k Spojeným štátom, ktoré sú schopné zhromaždiť široké koalície pre svoje vojenské kampane - dokonca aj tie najkontroverznejšie vrátane útoku na Iraku v roku 2003.
Napriek tomu tento výraz zdôrazňuje, že Rusko bojuje na Ukrajine samo, pretože pod „spojencami“ môže rozumieť iba samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, uviedol Baunov.
Propaganda
„Izoláciu Ruska možno považovať za zlyhanie ruskej zahraničnej politiky, ktorá teraz hovorí len jedným jazykom: propagandou. Ruská diplomacia už nie je zodpovedná za rozvíjanie hlavných zahraničnopolitických rozhodnutí spolu s Kremľom. Je zaneprázdnená len ospravedlňovaním rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina. A to robí z ministerstva len ďalšiu propagandistickú agentúru, ktorej hlavným cieľom je domáce publikum a ktorej posolstvá musia preniknúť predovšetkým medzi múry Kremľa. Preto ten otrasný tvít londýnskej ambasády a absurdné tvrdenie ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že Rusko nenapadlo Ukrajinu," napísal analytik.
Ako sa tak radikalizácia jazyka popredných ruských predstaviteľov zvyšuje, Baunovovi sa zdá, že prebieha súťaž o to, kto vymyslí najhoršiu urážku na adresu Ukrajiny a jej priateľov na Západe. Považuje to za spôsob, ako si získať priazeň Putina a ukázať pripravenosť zostať mu verný až do konca.
Zlý policajt Lavrov
„V tomto kontexte sa mlčanie diskrétnejších úradníkov začína javiť ako podozrivé pre hlasných obhajcov invázie. Obe kategórie týchto ľudí však slúžia Putinovmu režimu a hrajú hru na dobrého a zlého policajta. Ministerstvo zahraničných vecí sa ocitá v tábore zlých policajtov - už len preto, že na rozdiel od vládneho ekonomického bloku priamo rokuje s nepriateľským Západom, takže musí preukázať neústupnosť a lojalitu," konštatoval Baunov.
Fanúšik Oxxxymirona
„Pre diplomatov, ktorí si zvyknú o sebe myslieť, že sú kultivovaným crème de la crème verejnej služby, nie je táto zmena ani zďaleka jednoduchá," poznamenal a ako príklad uviedol námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova. Ten v polovici januára vychválil populárneho ruského rapera Oxxxymirona, ktorý má prívržencov medzi kriticky zmýšľajúcimi Rusmi. Po spustení invázie ju však tento raper odsúdil, zrušil sériu vypredaných koncertov v Moskve a Petrohrade a opustil krajinu.
„Predstava, že by teraz vystúpil v Rusku, je nemysliteľná a Riabkov si už určite nemôže dovoliť vyjadriť svoje fanúšikovstvo," doplnil Baunov.
Nový jazyk diplomacie
„Tento nový jazyk ruskej diplomacie môže byť primárne adresovaný domácemu publiku, ale tiež pomáha zhromaždiť skupinu sympatizantov po celom svete - najmä medzi protizápadnými režimami a politikmi v rozvojových krajinách, ako aj domácimi kritikmi v západných krajinách. Mnohí z týchto ľudí sú ľahostajní k Ukrajine aj k Rusku, ale tešia sa z jednoduchého faktu odporu Ruska voči Západu, aj keď má podobu brutálnej útočnej vojny. Títo sympatizanti sú však pasívnymi divákmi a nemajú v úmysle vymeniť túto úlohu za úlohu skutočných spojencov. Rusko nie je také izolované, ako by si jeho odporcovia želali, túto vojnu však vedie len s podporou zarytých fanúšikov. Rovnako ako ruská ekonomika aj ruská diplomacia sa snaží nahradiť svoje vzťahy so Západom prechodom na domáci trh a hľadaním publika v iných častiach sveta, a to so všetkými problémami a šokmi, ktoré takýto prechod so sebou prináša," dodal exdiplomat Baunov.
Ďalšie dôležité správy
