Niektoré ruské firmy čelia čoraz väčším oneskoreniam platieb a rastúcim nákladom pri obchodoch s čínskymi partnermi. Týka sa to transakcií v hodnote desiatok miliárd jüanov.
Ruské firmy a ruskí predstavitelia už niekoľko mesiacov poukazujú na meškanie transakcií. Čínske banky totiž sprísnili kontrolu dodržiavania pravidiel po tom, čo im Západ pohrozil uvalením sekundárnych sankcií za obchodovanie s Ruskom. Ruské zdroje oboznámené so záležitosťou pre Reuters uviedli, že v auguste sa problém ešte prehĺbil.
Čínske banky blokujú platby
Čínske štátne banky hromadne blokujú transakcie s Ruskom a zadržiavajú platby v hodnote miliárd jüanov, uviedol pre Reuters zdroj blízky vláde.
Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska. V minulom roku na ňu pripadala tretina ruského zahraničného obchodu, pričom dodávala kriticky dôležité priemyselné zariadenia a spotrebný tovar. Peking takto pomáha Moskve prekonať západné sankcie. Taktiež predstavuje lukratívny trh pre ruský export, od ktorého je Čína závislá, od ropy a plynu až po poľnohospodárske výrobky.
Americké ministerstvo financií v júni pohrozilo bankám v Číne a ďalších krajinách sekundárnymi sankciami za obchodovanie s Ruskom. Čínske banky potom výrazne sprísnili kontrolu transakcií, uviedol zdroj z jednej z popredných ruských platforiem elektronického obchodu. Tá predáva širokú škálu spotrebného tovaru dovážaného z Číny.
„V tejto chvíli sú všetky cezhraničné platby do Číny zastavené. Našli sme riešenia, ale trvalo to asi tri týždne, čo je veľmi dlhý čas, objemy obchodov počas tohto obdobia drasticky klesli,“ uviedol zdroj.
Jedným zo spomínaných riešení je nákup zlata, jeho presun do Hongkongu, kde sa predá a táto hotovosť sa vloží na miestny bankový účet, uviedol tento zdroj.
Podľa zdrojov agentúry Reuters niektoré ruské firmy využívajú reťazce sprostredkovateľov v tretích krajinách na realizáciu svojich transakcií a obchádzanie kontrol dodržiavania predpisov, ktoré vykonávajú čínske banky. V dôsledku toho náklady na spracovanie transakcií vzrástli až na šesť percent z hodnoty transakcie, pričom predtým boli takmer nulové.
Problémy pre malé firmy
Pre mnohé malé firmy to znamená úplné zastavenie činnosti, uviedol ďalší zdroj blízky vláde. Kremeľ problém uznal a dodal, že ekonomická spolupráca je pre obe krajiny dôležitá a že tento problém vyriešia.
Transakcie s Čínou však najvyššie ruské vedenie zatiaľ vážne neznepokojujú. Platby v prioritných oblastiach sa totiž stále realizujú hladko a z oboch strán existuje politická vôľa, uviedol pre agentúru Reuters bankový zdroj.
Bilaterálne dohody pre veľké spoločnosti, ako sú ruskí vývozcovia komodít a čínski vývozcovia dôležitých technológií, stále fungujú dobre. Problémy majú menšie firmy, ktoré obchodujú so spotrebným tovarom.
Ruskí vývozcovia nemajú problémy s prijímaním platieb za komodity, ktoré Čína dováža, ako je ropa alebo obilie, uviedol pre agentúru Reuters ďalší zdroj blízky ruskej vláde.
Bilaterálny obchod medzi Ruskom a Čínou v prvom polroku 2024 podľa oficiálnych čínskych colných údajov vzrástol o 1,6 percenta na 137 miliárd dolárov (123,57 miliardy eur). V roku 2023 dosiahol rekordných 240 miliárd dolárov.
Pokles ruského importu
Ruský import z Číny od januára do júla 2024 medziročne klesol o viac ako jedno percento na 62 miliárd dolárov v dôsledku platobných problémov. Ruská centrálna banka očakáva, že dovoz z celého sveta sa v tomto roku celkovo zníži až o tri percentá. „Import v roku 2024 klesne v dôsledku posilnenia sankčných bariér súvisiacich s platbami a logistikou,“ uviedla centrálna banka.
„Kým nevyriešime problémy s platbami na štátnej úrovni, nemôžeme očakávať dynamický prílev investícií z Číny,“ uviedol šéf Čínskeho Inštitútu pri Ruskej akadémii vied Kirill Babajev.
Analýza, ktorej je Babajev spoluautorom a ktorá bola zverejnená v auguste, poukazuje na riziká ohrozujúce ruský priemysel, v ktorom sa Čína stala popredným dodávateľom.
„V dnešnej situácii problémy s platbami v čínskych bankách tento problém ešte výrazne zhoršujú, keďže v súčasnosti okrem Číny neexistujú žiadni iní významní dodávatelia mnohých druhov priemyselných zariadení,“ uvádza sa v analýze.
Veľké čínske a indické firmy sú do veľkej miery závislé od amerického a európskeho trhu, uviedol v polovici augusta na konferencii v Moskve šéf ekonomického oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí Dmitrij Biričevskij. Západ im podľa neho pohrozil, že ak budú naďalej spolupracovať s Ruskom, odreže im prístup na svoj trh.
Ďalšie dôležité správy
