Vyplýva to z materiálov, ktoré získal ruský denník Novaja Gazeta a medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov OCCRP, ktoré zahŕňa novinárov z 32 krajín. Náš región v OCCRP zastupuje České centrum pre investigatívnu žurnalistiku.
Peniaze, ktoré ruskí oligarchovia, podnikatelia a úradníci prepierali, prechádzali z Ruska cez Moldavsko do Lotyšska alebo priamo na európsky bankový trh. Stovky transakcií mali prechádzať aj cez české a slovenské banky. Nakoniec skončili naspäť u pôvodcov peňazí.
Šlo zvyčajne o peniaze z provízií z predražených verejných zákaziek, daňových únikov, úplatkov, sprenevery, fiktívnych pôžičiek alebo z rôznych podvodov. Kvôli zdaniu legálnosti boli tieto peniaze premiešané s reálnymi platbami za služby a tovar. Ide o takzvané vrstvenie, ktoré daňovým úradom sťažuje pátranie po fiktívnych transakciách.
Tri kľúčové banky
Hlavnú úlohu v „globálnej práčke“ zohrávali tri banky: ruská banka RZB, moldavská banka Moldincombank a lotyšská Trasta Komercbanka a odtiaľ sa dostali peniaze na európsky bankový trh.
Konzorcium novinárov OCCRP tvrdí, že napríklad len medzi rokmi 2012 až 2014 moldavskí vyšetrovatelia vypátrali, že z ruskej RZB sa do moldavskej Moldincombank previedlo 152,5 miliardy rubľov – pri dnešnom kurze je to 2,45 miliardy eur.
Schéma nebola zložitá na pochopenie, ale vyšetrovateľom dlho unikala: Človek, ktorý potreboval legalizovať peniaze, založil tri firmy. Dve vo Veľkej Británii a jednu v Rusku.
Britská firma A fiktívne požičala britskej firme B obrovskú pôžičku. Do zmluvy o pôžičke pridala klauzulu o obrovskej pokute v prípade nesplácania.
Ručiteľom pôžičky bola firma z Ruska s nastrčeným konateľom z Moldavska. Keď úver nebol splácaný, obrátila sa firma A na moldavský súd, ktorý rozhodol o tom, že je potrebné peniaze zhabať.
Ten cez skorumpovaných sudcov rozhodol, že pôžička, v niektorých prípadoch zmenka, je v poriadku. Ruská firma musí zaplatiť. Tým pádom dal súd oficiálny dôvod pre prevod peňazí z Ruska do zahraničia. Peniaze sa previedli na korešpondenčný účet ruskej banky RZB vo finančnom ústave Moldincombank. Odtiaľ putovali do lotyšskej Trasta komercbanka v Rige.
Do systému bol zapojený aj súdny systém v Moldavsku. V súčasnosti je kvôli týmto transakciám trestne stíhaných 16 sudcov. Jeden z nich už zomrel, jeden utiekol do zahraničia. Úrady na neho vydali medzinárodný zatykač. Ďalších sedem ľudí z banky Moldincombank polícia vyšetruje. Banka Moldincombank je jednou z najväčších a najstarších moldavských bánk. Po prevrate v roku 1991 sa banka dostala do rúk súkromných majiteľov.
Polícia v Moldavsku Zdroj: flickr.com, Tony Bowden
Architekt systému Vjačeslav Platon
Cez anonymné firmy v daňových rajoch bol jej majoritným vlastníkom Vjačeslav Platon. Ide o jedného z najbohatších ľudí v Moldavsku, ktorý je momentálne vyšetrovaný. Čelí obvineniu zo sprenevery v Banca de Economii Moldova, o ktorej TREND.sk písal pred dvoma rokmi. Vyšetrovatelia zistili, že z troch bánk vtedy zmizla miliarda dolárov. Miliarda dolárov síce nie je z pohľadu veľkých krajín obrovské číslo, ale v prípade Moldavska, najchudobnejšej krajiny Európy, táto suma predstavovala 15 percent HDP.
V. Platon sa oženil s Miss Ukrajina, kupoval drahé autá, nehnuteľnosti a podiely v bankách, ktoré potom tuneloval a využíval na pranie špinavých peňazí. Zároveň bol jedným z architektov „globálnej práčky“. Na jeho spojenie s práčkou sa prišlo vďaka fotografii, ktorú zverejnila jeho manželka na sociálnej sieti Instagram.
Fotografia zachytila palubovku luxusného auta Bentley Continental GT V8. Novinári sa následne dostali k bankovým výpisom a colným deklaráciám, ktoré preukázali, že britská schránková firma Valemont Properties zaplatila 7. septembra 2012 nemeckej firme za dve luxusné autá Bentley 250-tisíc eur.
V ten istý deň dostala spoločnosť Valemont Properties 5,9 miliónov dolárov z „globálnej práčky“. Obe autá do Moldavska dorazili o tri mesiace neskôr. Jedno bolo napísané na jeho manželku Elinu Kobalevovu a druhé na Vitalija Michailova, ktorý pracoval pre jednu z jeho firiem Jet Business Ltd.
Z banky Moldincombank putovali peniaze buď priamo do ďalších európskych finančných ústavov, alebo do lotyšskej Trasta komercbanky, ktorá kedysi ponúkala jednoduchý vstup na bankový trh Európskej únie. Pre škandály jej úrady vlani odobrali bankovú licenciu.
V moldavskej Moldincombank a lotyšskej Trasta komercbanke mali otvorené účty schránkové firmy registrované najmä vo Veľkej Británii, na Cypre, prípadne na Novom Zélande. Tieto firmy síce podľa daňových priznaní reálne nepodnikali, ale posielali milióny dolárov na účty vedené v českých a slovenských bankách. Podľa šéfky centra Pavly Holcovej transakcie smerovali cez ČSOB, Fio Banku, Tatra banku, Unicredit Bank, VÚB alebo OTP Banku Slovensko. Nie je známe, či tieto transakcie banky na Slovenku oznámili polícii ako neštandardné.
Zdroj: SITA/AP
Spojenie s Kremľom
Podľa informácií OCCRP za globálnou práčkou okrem V. Platona stáli ešte dvaja ľudia. Jedným z nich bol ruský bankár a developer Alexander Grigorijev, ktorý úzko spolupracoval s Igorom Putinom, bratrancom súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina.
Druhým architektom systému na pranie peňazí bol Sergej Magin, prezývaný Dvojpercentný Serioža. Ten si z celkovej sumy vypraných peňazí bral dve percentá ako poplatok za legalizáciu. Okrem iného riadil britskú spoločnosť, cez ktorú dostala rakúska pobočka japonskej korporácie Hitachi vyše pol milióna eur, ktoré pochádzali z globálnej práčky. Podľa niektorých ruských médií je S. Magin majiteľom krymskej banky Mast-Bank, kde údajne v manažmente figuroval Igor Putin.
Vypraté peniaze sa používali na luxusný tovar ako kožuchy alebo šperky, odmeny za turné hudobných skupín po Rusku, alebo ako platby malým neziskovým organizáciám, ktoré propagujú ruský pohľad na svet v Európskej únii.
Konkrétnym príkladom je kauza Mateusza Piskorského. Šéf proruskej mimoparlamentnej strany Zmena bol 3. júna 2016 zatknutý kvôli špionáži v prospech Ruska. V ten istý deň tajná služba ABW vypočúvala ďalších päť členov vedenia Zmeny a zaujímala sa o kontakty s predstaviteľmi podobných organizácií v Európe.
Agentov ABW podľa denníka Gazeta Wyborcza zaujímali konkrétne mená: šéfredaktor krajne pravicového nemeckého mesačníka Zuerst! Manuel Ochsenreiter, Piotr Luczak z nemeckého ľavicového zoskupenia Ľavica (Die Linke) a „česká sociálna demokratka Anna Čurdová“. ABW sa podľa denníka zaujímala aj o kontakty s podobnými zoskupeniami z Rumunska, Maďarska a so slovenskou parlamentnou stranou ĽSNS Mariana Kotlebu.
Z ľudí, u ktorých vypraté peniaze mohli skončiť, vyčnieva podľa konzorcia novinárov Alexej Krapivin. Je to známy ruský podnikateľ a syn Andreja Krapivina, poradca a blízky priateľ Vladimira Jakunina, bývalého šéfa Ruských železníc. V. Jakunin sa ako člen okruhu Vladimira Putina ocitol v roku 2014 na sankčnom registri USA i Austrálie.
Všetci traja architekti globálnej práčky sú momentálne vo väzbe. Nevyzerá to však na to, že by sa vyšetrovanie podarilo doviesť až do konca. Moldavskí detektívi sa sťažujú, že ruské úrady im hádžu polená pod nohy. Dôvodom je pravdepodobne fakt, že mnohí z obvinených v celom prípade mali konexie na tajnú ruskú službu FSB.
