V prípade Rusov podiel 50,1 percenta predstavuje extrém, ktorý súvisí s akútnymi problémami, ktorým čelí krajina Vladimira Putina.

Dáta zverejnila štúdia kremeľského výskumného ústavu RANChiGS, ktorý upozornil, že podiel potravín na príjmoch obyvateľstva je ešte vyšší ako pred siedmimi rokmi, keď bolo Rusko zasiahnuté globálnou krízou – doterajší rekord bol z mája 2009, keď podiel dosahoval 49,6 percenta.

Pred dvoma rokmi, keď anexiou Krymu Rusko rozpútalo zo strany Západu sankcie a následne na trhu prudko klesali ceny ropy – hlavný zdroj príjmov štátnej kasy, bol ukazovateľ na úrovni 47 percent. Pre úplnosť treba dodať, že do ukazovateľa sa nezapočítavajú len potraviny, ale v štatistikách sú zarátané aj náklady Rusov na alkohol a tabakové výrobky.

Reálna kúpna sila klesá

Autorka štúdie Alexandra Burďjaková pre denník Kommersant reagovala, že rastúci podiel poukazuje „na pokles reálnych príjmov ľudí a nárast chudoby“. Potvrdzujú to aj štatistiky – ekonomický inštitút vyrátal, že ruská životná úroveň sa medziročne vo februári 2016 znížila o 6,9 percenta (počítané v reálnych príjmoch).

Pod hranicou chudoby žije 13,4 percenta ľudí, čo je oproti vlaňajšku nárast o 2,2 percentuálneho bodu – v roku 2014 bol podiel len 11 percent. Podľa prieskumov až polovica Rusov reálne pociťuje, že sa ich ekonomická situácia zhoršila a výsledkom je racionalizácia nákupov.

Šetrí nielen najchudobnejšia, ale aj stredná trieda obyvateľstva. Keď sa Rusov analytici spýtali, či začali výraznejšie šetriť, kladnú odpoveď dostali až od 80 percent z nich. Inými slovami, Rusi začali odkladať nákupy na neskôr a keďže očakávajú zhoršenie ekonomickej situácie, investujú len do nevyhnutných položiek.

„Okrem potravín máte ďalšie nevyhnutné výdavky ako hypotéky, splátky pôžičiek a iné. Ľudia odkladajú nákupy drahých vecí ako sú automobily alebo nábytok,“ vraví analytička Raiffeisen Bank Natalia Kalupajeva. Náklady domácnosti na potraviny v pomere k príjmom zrejme ešte tento rok porastú, keďže takmer polovica ľudí očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie, neistotu na pracovnom trhu a pokles platov. 

Z prieskumu z decembra minulého roka napríklad vyplýva, že až 46 percent Rusov má plat nižší ako 10-tisíc rubľov, čo je v prepočte 151 eur (ďalšia pätina má príjem do 226 eur). „Svetlo na konci tunela sa vzdiaľuje,“ dodal inštitút v štúdii. Ruská akadémia vied napríklad očakáva, že od roku 2013 sa zdvojnásobí podiel ľudí v chudobe a dosiahne štvrtinu populácie.

Krízu najhoršie pociťujú dôchodcovia a stredná trieda, čo sa môže vypomstiť prezidentovi V. Putinovi, pre ktorého títo ľudia tvoria verných voličov. Vláda síce dôchodky penzistom začiatkom roka zvýšila o štyri percentá, ale ide len o slabú náplasť, keďže pohľad na 8-percentnú infláciu reálnu kúpyschopnosť ľudí zhoršuje. Podobne ako u gréckych rodín, je aj v tých ruských dôchodok penzistu tým príjmom, ktorý zabezpečuje rodinu.

Drahé hypotéky v dolároch

Čoraz viac ľudí má problém splácať svoje dlhy v bankách. Dimitrij Novikov je 33-ročný elektrikár, ktorý prezentuje mladú strednú triedu, ktorá má na krku nielen deti, ale aj hypotéku. „Mám v banke hypotéku vo výške 84-tisíc dolárov. Platím každý mesiac čiastku, ktorá je dvakrát vyššia ako kedysi. V budúcnosti to môže byť celý môj plat,“ povedal pre rádio NPR.

Dôvodom, prečo sú hypotéky v Rusku tak drahé je fakt, že v čase ekonomickej pohody (pred sankciami) mali ruské banky prístup na zahraničné trhy a ponúkali hypotéky v dolároch. Doláre ľuďom síce ostali, ale ich príjmy sú v rubľoch, ktorý za posledné dva roky oslabil o polovicu. Kým v roku 2014 bol kurz 35 rubľov za jeden dolár, dnes je to 66 rubľov – a bolo ešte horšie, keď rubeľ k americkému doláru v januári oslabil až na 83 rubľov za dolár.

To, že si ľudia vzali hypoúvery denominované v zahraničnej mene im netreba zazlievať, pretože ich banky aktívne ponúkali s lepšími podmienkami. Ruský ekonóm Vasilij Solodkov tvrdí, že istú úlohu zohrala aj výška úrokov. Kým hypotéku v dolároch banky ponúkali za sedem percent, v prípade hypoték v rubľoch sa úroková sadzba šplhala k 13 až 18 percentám.

Bežní Rusi, ktorí nevládzu svoje dlhy splácať, sa tak obracajú na vládu, aby im pomohla. D. Novikov tvrdí, že po anexii Krymu obyvatelia „nového“ územia dostali od vlády finančnú milosť – hypotéky svojim bankám mohli splácať bez úrokov a to isté požadujú aj bežní Rusi. „Radi by sme, aby (vláda) k nám zaujala rovnaký prístup,“ povedala pre rádio jeho manželka Zarina. Kremeľ od problémov dáva ruky preč a aj keby chcel pomôcť, sám sa brodí v problémoch, a preto pred pár mesiacmi ohlásil škrty aj tam, kde ich vidí najmenej rád – výdavky na armádu okresal o päť percent.

Rusi sú nespokojní

Ľudia sú právom nespokojní, pretože vláda V. Putina prežívala od roku 2000 relatívne stabilné obdobie pri vysokých cenách ropy. Až do roku 2014 životná úroveň Rusov rástla – HDP na hlavu v parite kúpnej sily od roku 2000 vzrástol viac než dvakrát, úmrtnosť detí klesla na polovicu, očakávaná dĺžka života vzrástla o 12 percent a rovnako sa podiel mladých ľudí na vysokých školách zvýšil z polovice na tri štvrtiny. Tieto indikátory ale Rusi nepociťujú a očakávajú reálne vyššie platy a zníženie chudoby, ktoré im V. Putin sľúbil.

„Sme na úrovni spred šiestich rokov, keď v krajine bola posledná ekonomická kríza,“ povedala pre The Financial Times Tatiana Maleva z inštitútu RANChiGS. Platy sa nezvyšujú, ale naopak – od minulého roka klesli o 10 percent - už tretíkrát od 90. rokov.

Bez práce je momentálne 4,5 milióna Rusov, čo je šesť percent populácie. Zdá sa, že to nie je veľa, ale len medzi februárom a marcom tohto roka pribudlo na úradoch práce 140-tisíc nových nezamestnaných a miera nezamestnanosti je najvyššia za posledné tri roky. 

The Financial Times varuje, že ak bude kríza pokračovať dlhšie ako päť rokov, Rusko „stratí“ väčšinu ekonomického blahobytu, ktorú získala počas Putivej éry. „Rusko sa pozrie do zrkadla 90. rokov, kde bolo sociálne napätie, rozšírený alkoholizmus a klesajúca priemerná dĺžka života,“ píše denník.

Nespokojnosť s prezidentom sa prejavila aj v prieskumoch. Až 32 percent Rusov by sa zúčastnilo na demonštrácii ohľadom ekonomických a sociálnych problémoch, ak by sa nejaká konala v ich rodnom meste. Ide o najvyšší podiel odkedy v Rusku vládne V. Putin.