„Posledné ťaženia a hybridné vojny ukázali, že mnohí ruskí vojaci sú ochotní riskovať život kvôli štátnym záujmom, ale súčasne požadujú od štátu záruky pre prípad smrti, ťažkého zranenia či zajatia.

Nechcú byť žoldniermi-rekreantmi či zamestnancami súkromných vojnových firiem, pokiaľ ich rodinám bude hroziť strata príjmov a dávok od štátu v prípade smrti či invalidity živiteľa,“ zdôraznili Vedomosti.

Novela má podľa denníka „zužitkovať skúsenosť posledných vojenských ťažení“ a „zjednodušiť vykonanie zvláštnych operácií regulárnymi armádnymi jednotkami“.

Nový zákon zlegalizuje krátkodobé - teda polročné až ročné - kontrakty s vojakmi plniacimi „zvláštne úlohy“ vo vlasti či v cudzine. Súčasne týmto vojakom udelí všetky práva a výsady. V praxi to môže znamenať, že doterajšie „výnimočné“ a „jedinečné“ vojnové akcie sa môžu stať úplne typickými.

Moskva by podľa denníka mohla vojakov s krátkodobými kontraktmi nasadiť napríklad v prípade prieniku islamských radikálov z Afganistanu do Tadžikistanu či Uzbekistanu, alebo v Líbyi. Nasadenie armády proti medzinárodnému terorizmu pritom ani nevyžaduje súhlas hornej komory parlamentu.

Ekonomický denník RBK cituje expertov, podľa ktorých nový zákon tiež môže zlegalizovať ruských žoldnierov už bojujúcich v Sýrii v počte asi 2 500 mužov, väčšinou bývalých vojakov, a to za peniaze zo štátnej pokladnice.

Podľa odhadu RBK ide o sumu siahajúcu od 5,1 miliardy po 10,3 miliardy rubľov (asi 73,6 milióna až 148,7 milióna eur).