D. Rogozin vo svojom videopríspevku na sociálnej sieti Twitter reagoval na otázku, či členovia americkej misie pred 50 rokmi skutočne ako prví ľudia vstúpili na mesačný povrch. Povedal, že Roskosmos si stanovil za cieľ „odletieť tam a overiť, či tam boli, alebo nie“.
Konšpiračné teórie o americkom pristátí na Mesiaci sú v Rusku bežné, poznamenala DPA. Američania pristáli na Mesiaci uprostred „vesmírnych závodov“ medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. V 70. rokoch sa Sovietsky zväz vzdal svojho lunárneho programu po tom, čo jeho štyri experimentálne rakety explodovali.
Prvý námestník riaditeľa spoločnosti Energija Jevgenij Mikrin v novembri vo svojej prezentácii na konferencii venovanej 20. výročiu fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) oznámil, že prví ruskí kozmonauti by mali na Mesiaci pristáť v období po roku 2030. Ich misia by mala trvať 14 dní.
Podľa plánu na výskum Mesiaca budú prvé posádky na Mesiaci pristávať po lete zo stanice na jeho obežnej dráhe. Táto stanica bude skonštruovaná aj na základe skúseností s vývojom ruského segmentu ISS. Stanica na obežnej dráhe Mesiaca by mala byť dokončená v rokoch 2030-35.
Spomínaný ruský plán na prieskum Mesiaca pozostáva z troch etáp, uviedol J. Mikrin. Prvá etapa zahŕňa prípravu technologických postupov, zostrojenie základného modulu pre stanicu na obežnej dráhe Mesiaca, skúšky pilotovanej rakety Federacija, monitorovanie Mesiaca automaticky riadenými stanicami. Stanica na obežnej dráhe bude mať moduly na pristávanie a štarty rakiet, ako aj nákladných modulov.
Druhá etapa, v rokoch 2025-35, zahŕňa prípravu výsadkov na povrch Mesiaca, prvé pilotované lety na Mesiac, výstavbu a rozmiestnenie prvých modulov budúcej stálej základne na Mesiaci.
V tretej etape, po roku 2035, sa zavŕši výstavba plnohodnotnej základne na Mesiaci. Po roku 2035 by mal byť už vytvorený aj systém pilotovaných a automatických misií.
