Rumunsko už niekoľko rokov nie je na chvoste EÚ. Za posledné roky sa táto ekonomika posunula z pozície „chudobného príbuzného“ výrazne vpred a vo viacerých rebríčkoch sa nachádza nad európskym priemerom. Napríklad v hrubom domácom produkte na obyvateľa Rumunsko vlani už z krajín V4 predbehlo Maďarsko aj Slovensko. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Ukazovateľ životnej úrovne krajiny
„HDP na obyvateľa, považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej úrovne krajiny, dosiahol v roku 2023 v Rumunsku hodnotu 78 percent z priemeru EÚ (EÚ = sto percent). Pritom ešte v roku 2013 predstavovala úroveň ukazovateľa iba 55 percent. Rumunsko sa tak hneď po Írsku za posledné desaťročie ekonomicky posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s krajinami V4 je aktuálne (v roku 2023) na tom síce stále horšie ako Česká republika (91 percent) či Poľsko (80 percent), ale na druhej strane Maďarsko (76 percent) a Slovensko (73 percent) sa mu podarilo predbehnúť," spresnila.
Rumunsko sa podľa Evy Sadovskej zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 percenta (priemer EÚ na úrovni 6,0 percenta). V roku 2019, teda pred vypuknutím koronakrízy, predstavoval podiel nezamestnaných Rumunov a Rumuniek 4,9 percenta. Aj v tomto ukazovateli si analyzovaná krajina za posledných desať rokov polepšila, nakoľko v roku 2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni 9,0 percenta. „V Rumunsku je aktuálne miera nezamestnanosti o niečo nižšia ako na Slovensku,“ upozornila.
Prudké zdražovanie a vysoká inflácia
Poznamenala, že Rumunsko sa, rovnako ako aj iné európske ekonomiky, muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V roku 2022 dosiahla harmonizovaná inflácia v tejto ekonomike úroveň 12,0 percenta, v roku 2023 hodnotu 9,7 percenta. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4 (vrátane SR aj ČR) ceny tovarov a služieb rástli v priemere pomalšie.
„Verejný dlh Rumunska za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 percenta HDP (v roku 2013) na 47,2 percenta HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ (83,5 percenta z HDP), ale aj v porovnaní s krajinami V4. Jedine Česká republika mala (v rámci krajín V4) nižší verejný dlh, a to na úrovni 44,2 percenta,“ dodala v analýze Sadovská.
Ďalšie dôležité správy
