Počas minulého leta na svoj Facebook ironicky opísal zážitok, ako zastavil opilca za volantom. Keď sa vodiča spýtal, či pred jazdou pil, ten mu odpovedal: „Zdám sa vám triezvy?“ Dodal, že pred jazdou vypil kadečo a na otázku, či vie, aký je deň odpovedal „je noc a nie deň“. Nevinný príbeh o nezodpovednom vodičovi ale nenašiel pochopenie u policajných šéfov. Tí policajtovi nariadili status nielen vymazať, ale zrušiť aj celé facebookové konto.
Status sa ale v priebehu pár hodín stal natoľko populárnym, že po zrušení konta, ľudia zaplavili centrálu miestnej polície mailami a žiadosťami, v ktorých vyjadrovali podporu policajtovi. Videli v ňom akéhosi spojenca, cez ktorého môžu vyjadrovať svoje rozhorčenie nad fungovaním krajiny nasiaknutej korupciou.
Na druhý deň šéfovia zadali policajtovi novú úlohu, aby svoje konto na Facebooku znovu obnovil a písal svoje postrehy, píše denník The Wall Street Journal.
Zábavné príbehy a kritika korupcie
Rumunskí dopravní policajti boli desaťročia predmetom nekonečných vtipov, ktoré sú spájané s ich údajnou hlúposťou a rozsiahlou korupciou. M. Godina podľa Rumunov predstavuje ich lepšiu a spravodlivú alternatívu.
Poukazuje na neprávosti v spoločnosti, príbehy spája do zábavnej až cynickej podoby, nebojí sa ani poukázať na korupciu medzi policajtmi. Na sieti zverejňuje zábavné videá a fotografie, na ktorých si dokonca robí žarty z vlastnej profesie.
Kombinuje to so zábavnými príbehmi napríklad o opitom vodičovi, ktorý sa snaží policajta presvedčiť, že šoféroval jeho pes, alebo o pokuse vodiča, ktorý sa tváril, že nerozumie po rumunsky, pretože strávil rok v Taliansku. Mladý policajt predstavuje pre Rumunov sympatického pomstiteľa, ktorý bojuje za princípy a lepšie Rumunsko.
Úspech mu priniesol aj príbeh o vodičovi kamióna, ktorý sa snažil pomôcť taxikárovi čo havaroval. Vodič, ale zabudol v chaose zatiahnuť brzdu a kamión plný melónov sa prevrátil do priekopy. Kamionista „plakal ako dieťa“, preto mu policajt pomohol pozbierať aspoň melóny, ktoré neboli poškodené. Status o nezištnej pomoci nazbieral na Facebooku vyše šesťtisíc „lajkov“ a ukázal policajnú prácu aj z ľudskej strany. Skvelá kombinácia obsahu mu vyniesla na sociálnej sieti 270-tisíc fanúšikov a z policajta sa stala celebrita.
Mladý policajt je v Rumunsku fenoménom a okrem sociálnej siete mu k tomu pomohla aj autobiografická kniha, ktorú vydal vo februári. V krajine sa stala bestsellerom - predal už 40-tisíc výtlačkov a nedávno strávil dva mesiace na propagačnom turné. V stredu sa na trhu objavila jeho ďalšia kniha, ktorá je určená pre deti a vysvetľuje zábavnou formou dopravné predpisy.
Rumunský policajt Marian Godina v akcii Zdroj: Facebook
Keď vplyv Facebooku robí divy
M. Godina sa chcel stať policajtom už od detstva a sen sa mu splnil. Svoju prácu berie vážne a nemá problém vyrúbiť pokuty ani vplyvným ľuďom v meste. Vo februári pokutoval miestneho politika, pretože nezastavil na priechode pre chodcov a chodkyňu skoro zrazil.
Politik sa však sťažoval na polícií a vydupal si svoje. Šéfovia si policajta zavolali na koberček, kde mu oznámili, že voči nemu začali disciplinárne konanie. Podľa nich nešlo o priestupok a ako policajt sa voči vplyvnému vodičovi správal neúctivo. Pred ďalšími dôsledkami ho ochránili až fanúšikovia na Facebooku, keď svoj problém zverejnil. Na jeho podporu sa postavili aj stovky jeho kolegov z celého Rumunska. Rumuni si na znak solidarity nalepili na nárazníky áut nálepku „Som Godina“. Podporu za odvahu policajt našiel aj medzi študentmi, ktorí na sociálnych sieťach žijú a ich vplyv policajné riaditeľstvo podcenilo.
Škandál sa dostal do médií a vyvolal v krajine rozruch. Politik nakoniec musel rezignovať a šéf miestnej polície so zástupcami odišli do predčasného dôchodku. Prípad momentálne prešetruje prokuratúra. Policajti aj politik ale tvrdia, že nezneužili svoje právomoci verejného činiteľa. Hovorkyňa polície odkázala, že obvinenia síce vyzerajú na Facebooku dobre, ale policajt ich musí ešte dokázať.
Postupom energického policajta, ktorý údajne znevažuje autority, nie sú nadšení ani šéfovia polície, ale ani starosta mesta George Scripcaru. Ten tvrdí, že výlevy M. Godinu na Facebooku nič neriešia. „Áno, je dobré, čo robí. Dáva rumunským policajtom ľudskú tvár a poukazuje na problémy zábavnou formou, tie však pretrvávajú,“ povedal starosta s tým, že pochybuje o tom, že policajt zmení verejnosť k lepšiemu.
To, čo tvrdí starosta mesta, treba brať s istou dávkou rezervy. Sám je totiž obvinený z korupcie. Už vlani ho zadržala polícia kvôli spornému kontraktu, ktorým mal pomôcť súkromnej energetickej spoločnosti Bepco SRL odkúpiť aktíva od teplárne, ktorá patrí mestu, za podhodnotenú cenu. Následne s Bepco SRL podpísal zmluvu na dodávku tepla pre mesto na 15 rokov. Rozpočet mesta mal podľa obvinení ukrátiť o milión eur. Vyšetrovanie síce stále prebieha, ale všetko nasvedčuje tomu, že starosta zobral úplatok. Policajti v jeho dome našli 41-tisíc rumunských lei (približne 9-tisíc eur) a ďalších 3-tisíc eur v kufríku.
Boj proti korupcii je úspešný
Rumunsko podľa svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International patrilo vlani k štyrom najskorumpovanejším krajinám Európskej únie. Päťku najhorších uzatvára Slovensko. Kým slovenská justícia, prokuratúra a polícia za posledných dvadsaťšesť rokov neposlali do väzenia ani jedného vysokopostaveného politika či funkcionára, v Rumunsku len v roku 2015 obvinili 1 250 verejných činiteľov z korupcie a klientelizmu.
Medzi nimi boli aj piati exministri a bývalý premiér Victor Ponta. Obvinenia sa týkajú rokov 2007 a 2008, kedy sa expremiér živil ako právnik a neskôr sa stal poslancom. Podľa prokurátorov prijal úplatok od svojho priateľa Dana Sovu a čiastku zamaskoval 17 falošnými faktúrami, ktorými akože vykázal prácu pre advokátsku kanceláriu D. Sovu. Neskôr sa ocitol v konflikte záujmov, keď kamaráta dvakrát vymenoval za ministra.
Po obvineniach v lete minulého roka z krajiny utiekol a na mesiac sa skryl v Turecku. Tvrdil, že mal zdravotné problémy. Nečudo. Zlom prišiel v novembri minulého roka, keď po masívnych protestoch podal demisiu. Tie sa uskutočnili po požiari v nočnom klube Colectiv. Zomrelo tam 63 ľudí a ďalších 164 bolo ranených.
Nočný podnik sa stal stelesnením všetkého zla, ktoré v krajine bujnelo:
- Nezodpovednosť – majitelia skladovali zábavnú pyrotechniku v suteréne, ktorý mal zvukovú izoláciu z polystyrénu
- Neschopnosť – podnik nemal zabezpečené únikové východy a záchranné zložky neboli na situáciu dostatočne pripravené
- Evidentná korupcia – klub sa nemal nikdy otvoriť
Požiar a následná tlačenica v klube vyhnali do ulíc vyše 20-tisíc demonštrantov, ktorí si uvedomili, že korupcia ohrozuje aj ich životy.
Zmena v boji proti korupcii prišla už v roku 2013, keď sa prezidentom stal populárny politik Klaus Iohannis, ktorý si na boji proti úplatkom postavil kampaň a poukazoval na škandály, čím otvoril v krajine debatu o zhubných dôsledkoch korupcie.
Veľký podiel v neľahkom boji zohráva Štátne protikorupčné riaditeľstvo (DNA), obdoba slovenskej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). DNA funguje od roku 2002, ale až predvlani začalo pracovať na plné obrátky, keď ho začala viesť Laura Codruța Kövesi, ktorá sa stala najmladšou riaditeľkou úradu.
Už po roku fungovania DNA pod jej vedením prinieslo bohaté výsledky. Súdy s jeho pomocou obvinili za korupciu 1 138 ľudí (v roku 2015 potom spomínaných 1 250). Bolo medzi nimi 24 starostov, 13 prokurátorov, sedem sudcov, päť poslancov, dvaja exministri, ako aj bývalý predseda vlády Adrian Năstase. Ten bol rumunským premiérom v rokoch 2000 – 2004 a v júni 2012, keď poňho polícia prišla, aby nastúpil výkon trestu, sa pokúsil o samovraždu. V roku 2014 ho z väzenia po dvoch rokoch prepustili, ale o pár mesiacov sa tam vrátil kvôli inému prípadu – za korupciu a vydieranie si odpykáva ďalšie štyri roky.
Skvelým príkladom, ako má fungovať protikorupčné vyšetrovanie, je bývalý minister financií Darius Vâlcov. Vyšetrovatelia v jeho dome v marci minulého roka našli 82-tisíc eur v hotovosti, tehličky zlata a tri obrazy – jeden z nich od francúzskeho impresionistu Renoira. Ešte ten mesiac ho obvinili z korupcie, pretože mal ako primátor mesta Slatina dostať dva milióny eur za zmanipulované verejné tendre.
