Rumunsko sa po vstupe do EÚ zvyklo označovať za krajinu, ktorá sa nachádza skôr na konci pelotónu únie. V súčasnosti už to tak podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej nie je a v mnohých ekonomických ukazovateľoch sa nachádza nad priemerom krajín EÚ. Potvrdzujú to aj aktuálne dáta Eurostatu. Hrubý domáci produkt na obyvateľa, považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej úrovne krajiny, dosiahol vlani 78 percent priemeru EÚ. Pritom ešte v roku 2013 predstavoval iba 55 percent.

Rumunsko sa tak, hneď po Írsku, za posledné desaťročie podľa analytičky ekonomicky posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s krajinami V4 je na tom síce stále horšie ako Česká republika s hodnotou 91 percent či Poľsko s 80 percentami, ale na druhej strane Maďarsko s hodnotou 76 percent a Slovensko so 73 percentami sa mu podarilo predbehnúť. Rumunsko sa zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 percenta. Aj v tomto ukazovateli si krajina za posledných desať rokov polepšila, nakoľko v roku 2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni deväť percent.

Rumunsko sa, rovnako ako aj iné európske ekonomiky, muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V roku 2022 dosiahla jeho harmonizovaná inflácia 12 percent, vlani to bolo 9,7 percenta. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4, vrátane Slovenska a aj Česka, ceny tovarov a služieb rástli v priemere pomalšie.

Verejný dlh Rumunska za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 percenta HDP v roku 2013 na 47,2 percenta HDP v roku 2022. Aj naďalej ide podľa Sadovskej o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je 83,5 percenta HDP, ale aj v porovnaní s krajinami V4. Jedine Česká republika mala v rámci krajín V4 nižší verejný dlh, a to na úrovni 44,2 percenta.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia.
Neprehliadnite

Ekonomiky strednej a východnej Európy by v roku 2024 mali rásť