Aktualizované 6.2.2012 o 21:31
Rumunský premiér Emil Boc dnes podal so svojou vládou pravého stredu demisiu. Na čele nového kabinetu ho nahradí doterajší šéf spravodajských služieb Mihai Razvan Ungureanu. E. Boc sa tak stal ďalším európskym politikom, ktorého zmietla hospodárska kríza a nespokojnosť ľudí s úspornými opatreniami.
„Nadišiel okamih pre dôležité politické rozhodnutia. Preto som sa rozhodol, že sa vzdám vládneho mandátu,“ povedal dnes E. Boc, ktorého Demokratická liberálna strana vyhrala voľby koncom roku 2008, ale jej podpora sa od decembra do februára prepadla z 21 na 15 percent.
Prezident Traian Basescu rýchlo vymenoval doterajšieho ministra spravodlivosti Catalina Predoiua ya dočasného premiéra, ktorý má byť vo funkcii, kým bude schválená vláda. Krátko na to vymenoval za nového premiéra šéfa spravodajských služieb M.R. Ungureana a požiadal ho o zostavenie nového kabinetu. Ten musí do 60 dní schváliť parlament. Inak by musel byť rozpustený a konali by sa predčasné voľby.
R.Ungureanu povedal, že ako premiér sa bude zasadzovať o „politickú a ekonomickú stabilitu“ Rumunska a o reformy.
„Prvou prioritou mojej vlády bude postupne obnoviť kúpyschopnosť Rumunov, ktorí zaplatili za makroekonomické stabilizačné opatrenia. Nová vláda bude tiež pokračovať v boji proti korupcii,“ povedal 34-ročný nominovaný premiér, ktorý pôsobil v rokoch 2004 až 2008 ako minister zahraničných vecí.
R. Ungureanu chce už v utorok začať konzultácie so stranami doterajšej vládnej koalície, aby mohol čo najrýchlejšie zostaviť novú vládu. Povedal, že bude rokovať aj s opozičnými predstaviteľmi, ktorí už ale vylúčili podporu novému kabinetu opierajúcemu sa o súčasnú koalíciu. Opozičné strany pád vlády privítali a vyzvali na odstúpenie aj samotného prezidenta. Žiadali vypísanie predčasných volieb.
Emil Boc
„Je to víťazstvo tých, ktorí demonštrovali na uliciach,“ povedal šéf opozičnej liberálnej strany Crin Antonescu. „Najskorumpovanejšia, najlživejšia a najmenej kompetentná vláda od pádu komunistického režimu v roku 1989,“ zhodnotil doterajší kabinet.
Rumunsko v posledných týždňoch zažívalo vlnu protestov proti uťahovaniu opaskov, ku ktorému vláda pristúpila po tom, čo v roku 2009 dostala od Medzinárodného menového fondu, Európskej únie a Svetovej banky dvojročnú pôžičku 20 miliárd eur. Vláda v Bukurešti preto musela prijať úsporné opatrenia, v dôsledku ktorých mzdy vo verejnom sektore klesli o štvrtinu a stúpli dane. Protivládne nálady v rumunskej spoločnosti prehlbuje aj korupcia.
Šéf misie MMF v Bukurešti v reakcii na pád vlády agentúre Reuters povedal, že neočakáva, že by sa čokoľvek menilo na zmluve o záchrannej pôžičke. „Je kľúčové, aby nová vláda pokračovala v reformách dohodnutých s MMF a Európskou komisiou. Ak to bude robiť, Rumunsku sa nič nestane,“ povedal Reuters ekonóm banky Raiffeisen Ionut Dumitru.
Politický komentátor Radu Tudor označil rezignáciu E. Boca za púhu hru prezidenta, ktorý chce odtrhnutím sa od nepopulárnej vlády podporiť šance Demokratickej liberálnej strany, na ktorej čele kedysi stál.
T. Baseska voliči zvolili za prezidenta v roku 2004 a druhý mandát sa mu končí v roku 2014. Parlamentné voľby by sa v Rumunsku mali konať tento rok v novembri.
Foto - SITA / AP
