Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) oznámila, že je pripravená financovať prvý balík PPP projektov na 75 kilometrov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Účasť na financovaní dnes definitívne schválila rada riaditeľov banky. ,,Toto rozhodnutie sa zakladá na správe pripravenej zamestnancami banky, ktorá zhodnotila všetky kľúčové časti projektu, vrátane ekonomických, sociálnych dopadov, ako aj vplyvov na životné prostredie,“ vysvetlila rozhodnutie hovorkyňa banky Bojana Todorovska

EBOR požičia koncesionárovi 250 miliónov eur za rovnakých podmienok ako súkromné banky. To znamená, že jej marža bude zhruba štyrikrát vyššia, ako keby si požičiaval priamo štát. Aj pre EBOR teda ide o mimoriadne výnosný obchod. Koncesionára vysoká cena úveru trápiť nemusí. Všetky náklady spojené s predraženým úverom sa mu v dodatkoch ku koncesnej zmluve zaviazala preplatiť vláda SR.

Podľa písomného stanoviska ,,EBOR vzala do úvahy hlavne fakt, že ekonomická miera návratnosti projektu bola robustná v porovnaní s inými podobnými infraštruktúrnymi projektmi.“ Z pohľadu financujúcich bánk to platí určite. Pravdepodobne však banka myslela návratnosť z národohospodárskeho hľadiska. Všetky jej analýzy vychádzajú z podkladov poskytnutých slovenskými inštitúciami (TRENDU to už vlani potvrdili predstavitelia EBOR). Sú teda zásadne ovplyvnené vstupnými údajmi, ktorých spoľahlivosť nebola nezávisle overená.

Koncesionár pod vedením francúzskej spoločnosti Bouygues Travaux Pulics vyhral tender pred rokom. S ponukou, že 75 kilometrov diaľnice postaví a bude 30 rokov prevádzkovať za spolu 7,8 miliardy eur. Neskoršími dodatkami ku koncesnej zmluve sa však táto cena vyšplhala až na 9,1 miliardy eur. Víťaznému konzorciu, v ktorom sú zastúpené aj slovenské firmy Doprastav, Váhostav-SK a Inžinierske stavby štát navyše akceptoval aj predĺženie termínov na výstavbu. Hoci práve krátke termíny v tendri zdvihli cenové ponuky, po ich predĺžení cena neklesla, naopak stúpla.

TREND na tieto zistenia upozornil vedúceho zastúpenia EBOR v SR ešte minulý týždeň. Ponúkol aj dokumenty potvrdzujúce, že vláda o zvýšení ceny rozhodla na základe hrubo skreslených údajov (čísla vo vyhodnotení sa dodatočne menili). Zároveň žiadal vysvetlenie, či je aj za takýchto okolností financovanie obchodu v súlade s poslaním a pravidlami fungovania EBOR. Odpoveď prišla až po rozhodnutí rady riaditeľov, ktorá pre banku výnosný obchod odobrila. Podľa vyhlásenia hovorkyne interná správa banky ,,zhodnotila, že proces tendra ako aj následné rokovania boli v súlade s prísnymi pravidlami EBOR ohľadom udeľovania koncesných zmlúv“.

Na definitívne uzavretie celej transakcie je ešte potrebný súhlas Európskej investičnej banky. Tá má prefinancovať až miliardu eur, teda až 38 % celkového objemu úverov, ktoré koncesionár potrebuje. Jej rozhodnutie malo padnúť do konca apríla. EIB má kľúčové zdroje poskytnúť s oveľa nižšou maržou ako EBOR, jej rozhodnutie by teda nemalo byť ovplyvnené mimoriadnou výnosnosťou obchodu pre banku.

Foto na titulke - SITA