Európska únia plánuje prechod na uhlíkovú neutralitu aj s pomocou využitia vodíka ako energonosiča a náhrady za fosílne plyny. Rozvoj využívania vodíka však nesmie byť viazaný iba na zelený vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov. Aspoň na prechodné obdobie by sa mal využívať aj vodík vyrobený zo zemného plynu s ukladaním oxidu uhličitého a povolený by mal byť aj vodík vyrobený z elektriny jadrových elektrární. Na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal predseda Českého plynárenského zväzu Martin Slabý.
Tak zelený, ako je to len možné
„Už do vienka vodíku, ktorý sa s problémami narodil, je dané, že musí byť tak zelený, ako je to len možné,“ uviedol Slabý. „Som presvedčený, že takto vodík nerozbehneme,“ dodal. Podľa odborníka musia politici pristupovať k vodíku s väčšou benevolenciou. Podľa vodíkovej stratégie chce EÚ znásobiť produkciu vodíka. Do roku 2030 to má byť až desať miliónov ton.
Generálny riaditeľ SPP - Distribúcia Martin Hollý pripomenul, že spoločnosť sa na prepravu a využitie vodíka intenzívne pripravuje. Vlani firma úspešne odskúšala pridávanie piatich percent vodíka do zemného plynu. „Veríme že v rozsahu päť percent by sme boli schopní našu sieť certifikovať,“ uviedol Hollý. Dodal, že do akej miery vodík bude k dispozícii, nezáleží od distribútora, ale od toho, či budeme vedieť vyrobiť dostatok zeleného vodíka.
Súčasné pravidlá stanovené EÚ hovoria o tom, že do roku 2030 bude musieť produkcia vodíka zodpovedať dodatočnej produkcii elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na mesačnej báze. Po roku 2030 bude musieť množstvo potrebnej elektrickej energie na výrobu zeleného vodíka zodpovedať kapacite novozapojených OZE zdrojov.
Niektoré krajiny majú výnimku
Po roku 2028 budú musieť výrobcovia vodíka preukázať, že ich elektrolyzéry sú napojené na OZE inštalácie nie staršie ako 36 mesiacov. Výnimku z povinnosti produkcie vodíka z dodatočných kapacít dostali krajiny, ktorých je intenzita emisií vo výrobe elektriny menšia než 18 gramov CO2 ekvivalentu na megajoul. Túto podmienku však v súčasnosti spĺňa iba Francúzsko a Švédsko. Pri vodíku dovážanom z tretích krajín budú platiť rovnaké pravidlá ako pri jeho produkcii v EÚ. Odborníci na konferencii SPNZ sa zhodli, že certifikácia dovážaného vodíka bude pre konkurencieschopnosť domácich výrobcov dôležitá.
I keď časť odbornej verejnosti je pri zmienke o rýchlom nasadení vodíka zdržanlivá, Slabý upozornil na projekt nórskej spoločnosti Equinor. Tá podľa neho plánuje podmorské ukladanie oxidu uhličitého v objeme 20 miliónov ton ročne, pričom celý objem by mal byť vyčlenený na výrobu vodíka zo zemného plynu. „Je to obrovské číslo, ktoré naplní aj veľké rúry,“ dodal. Pokiaľ by sa projekt zrealizoval, mohol by sa tento vodík dostať aj do strednej Európy.
Ďalšie dôležité správy
