Vysoké teploty, sucho, požiare, no aj veterné kalamity. Roztápanie ľadových plôch vážne mení súčasnú podobu zemegule a má výrazný vplyv aj na ľudskú civilizáciu. Najnovšie vedecké poznatky zverejnené na webe MIT Technology Review hovoria o tom, že klimatická zmena akceleruje a otepľovanie vedie k ešte väčšiemu uvoľňovaniu skleníkových plynov do atmosféry. 

Vedci sa obávajú, že by sme v skorej budúcnosti mohli prekročiť bod zvratu, kedy zvýšená teplota spustí nezastaviteľnú kaskádu javov, ktoré urýchľia ďalšie otepľovanie, a to opäť zapríčiní vyššiu koncentráciu skleníkových plynov.

Ľahko si túto situáciu predstaviť na roztápaní permafrostu - trvalo zamrznutých povrchových oblastí s teplotou okolo nuly a minimálnym rastlinným porastom. V poslednej dobe sa aj oblasti na severe Sibíri, kedysi večne pokryté ľadom, rýchlo topia.

Teplo na Sibíri

Výnimočných tam nie je plus 10, no ani 15 stupňov Celzia. Odborníci hovoria o dlhodobej anomálii teplôt. Podľa údajov meteo.sk boli v Rusku od januára do apríla 2020 namerané teploty šesť stupňov Celzia nad dlhodobým priemerom.

Asi polovica rozlohy Ruska, najväčšej krajiny sveta, je pokrytá permafrostom. „Celé mestá a cesty boli postavené na permafroste,“ citovala Guida Grosseho, vedúceho výskumnej jednotky Inštitútu Alfreda Wegenera v nemeckom Postupime, agentúra Bloomberg. Vysvetlil, že keď sa permafrost rozpúšťa, až tisíc rokov starý ľad hlboko v zemi stráca stabilitu a topí sa. „To má vplyv na infraštruktúru.“

Vážna ekologická havária

Stavby na Sibíri, v severnej Kanade a na Aljaške sú zvyčajne postavené na pôde z permafrostu. Jeho rozpúšťanie vplyvom otepľovania na nich spôsobuje trhliny , čo zrejme bolo aj prvotnou príčinou ekologickej havárie na ruskom ďalekom severe. Na 30 rokov starej palivovej nádrži v elektrárni spoločnosti Noriľsk Nickel vznikla trhlina a došlo k úniku viac ako 20-tisíc ton motorovej nafty do voľnej prírody, predovšetkým do blízkej rieky.

Putin našiel vinníka

Agentúra AFP zverejnila stanovisko ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého môže za katastrofu majiteľ spoločnosti Noriľsk Nickel Vladimir Potanin. „Bola to chyba jeho spoločnosti, keďže neskontrolovali stav nádrží,“ uviedol Putin. Potanin odhaduje, že havária bude stáť jeho spoločnosť najmenej 10 miliárd rubľov (asi 129 miliónov eur).

Malú časť rozliateho paliva z elektrárne Noriľsk – asi 200 ton – sa podarilo zachytiť, uviedol v piatok minister pre mimoriadne situácie Jevgenij Ziničev. Ropnú haváriu teraz skúma ruská generálna prokuratúra.

Katastrofu v arktickom regióne prirovnala spoločnosť Greenpeace k nehode Exxon Valdez v roku 1989, keď z ropného tankera pri pobreží Aljašky uniklo 37-tisíc ton ropy.