Slovensko do notifikačných rokovaní vstupovalo s deficitom 2,56 percenta HDP. V tomto čísle už boli započítané aj korekcie v objeme zhruba 0,3 percenta HDP, na ktoré ministerstvo financií nemalo žiadny vplyv. Počas notifikácie Eurostat na poslednú chvíľu rozhodol o nezaradení niektorých transakcií do príjmov, čo negatívne ovplyvnilo výsledky hospodárenia.

„Takéto prekvapenia na poslednú chvíľu zo strany Eurostatu nie sú fér a budeme trvať na ďalšej diskusii k tejto téme“, vysvetľuje nečakané čísla minister financií Peter Kažimír. Deficit verejných financií tak dosiahol vlani podľa jarnej notifikácie Eurostatu 2,97 percenta HDP.

Eurostat sa ministerstvo sa nezhodli

Eurostat napriek konzultáciám a vysvetleniu transakcií neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 miliónov eur, vysvetľuje ministerstvo financií. Rozhodnutie Eurostatu o preklasifikovaní tejto splátky na kategóriu neovplyvňujúcu príjmy spôsobilo, že jedna transakcia dvakrát negatívne ovplyvnila hospodárenie verejnej správy.

Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy ŠFRB vo výške takmer 200 miliónov eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov EÚ a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania. „V minulosti neboli obdobné operácie zo strany Eurostatunikdy spochybnené“, dodal P. Kažimír.

Výšku schodku negatívne ovplyvnilo aj hospodárenie samospráv, kedy obce a VÚC napriek vykazovanému prebytku nedosiahli rozpočtovanú úroveň. Pod zvýšenie schodku sa podpísalo aj zhoršenie hospodárenia Enviromentálneho fondu, či takzvaných „novozaradených“ subjektov do sektora verejnej správy (ŽSR, NDS, a.s., Recyklačný fond, verejné nemocnice).

Okrem rozhodnutí Eurostatu, ktoré deficit Slovenska negatívne ovplyvnili, môžeme hovoriť aj o pozitívnych správacha to najmä v oblasti daní. Výber daní do štátneho rozpočtu sa opätovne zlepšil. V minulom roku sa podarilo vybrať o takmer pol miliardy eur viac.

Ekonomický expert SaS Eugen Jurzyca však na Facebooku pripomenul, že deficit sa nedarí stláčať dlhodobo: „Na začiatku (predchádzajúceho) volebného obdobia pritom vláda sľubovala, že v roku 2015 bude deficit 1,7 percenta. O rok neskôr (2013) to podľa vlády mali v roku 2015 byť 2,0 percenta. Tak vari mám isté právo nedôverovať Programovému vyhláseniu vlády, ktoré sľubuje vyrovnaný rozpočet a podľa toho aj hlasovať.“

Smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fráza a platí skôr filozofia, podľa ktorej stačí mať deficit verejných financií pod troma percentami. Tvrdí to vo svojom komentári v reakcii na zverejnenú jarnú notifikáciu slovenského deficitu a dlhu za minulý rok z dielne Eurostatu člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor.

Vláda už druhý rok po sebe nedokázala udržať deficit pod plánovanou úrovňou a podľa Ľ. Ódora platí, že bez dodatočných opatrení je aj tohtoročný cieľ na úrovni 1,93 percenta hrubého domáceho produktu v nedohľadne.

Medzi horšími

Slovensko patrilo k siedmim krajinám, ktorých deficit verejných financií bol vyšší alebo rovný maximálne prípustnej hranicu 3 percentá HDP. Vyšší deficit mali Grécko (-7,2 %), Španielsko (-5,1 %), Portugalsko a Veľká Británia (zhodne -4,4 %), Francúzsko (-3,5 %) a Chorvátsko (-3,2 %). Prebytky verejných financií vlani dosiahli Luxembursko (1,2 % HDP), Nemecko (0,7 %) a Estónsko (0,4 %) a verejné financie Švédska boli vyrovnané. Najnižšie deficity verejných financií mali Litva (-0,2 % HDP), Česká republika (-0,4 %), Rumunsko (-0,7 %) a Cyprus (-1 %).

Najnižší verejný dlh v závere roka 2015 v pomere k HDP mali Estónsko (9,7 %), Luxembursko (21,4 %), Bulharsko (26,7 %), Lotyšsko (36,4 %) a Rumunsko (38,4 %). Sedemnásť členov EÚ malo verejný dlh nad maximálne prípustnou hranicou 60 % HDP, pričom najvyšší dlh mali Grécko (176,9 %), Taliansko (132,7 %), Portugalsko (129 %), Cyprus (108,9 %) a Belgicko (106 %).

V roku 2015 boli vládne výdavky v eurozóne na úrovni 48,6 percenta HDP a príjmy vo výške 46,6 percenta. V rámci 28-člennej Európskej únie boli vlani vládne výdavky na úrovni 47,4 percenta HDP a príjmy sa rovnali 45 percentám.