Domácnosti by v priemere ušetrili 11 eur mesačne, no väčšiu úsporu by mali domácnosti s najvyšším príjmom. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie RRZ malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená 398 miliónov eur v roku 2020, 416 miliónov eur v roku 2021 a 434 miliónov eur v roku 2022,“ vyčíslili analytici. Dosah navrhovaného opatrenia by bol pre všetky domácnosti pozitívny, avšak nebol by rozdelený rovnomerne.
Najviac, vyše 16 eur mesačne, by podľa RRZ ušetrili najbohatšie domácnosti, kým u najchudobnejších by úspora bola najnižšia, a to približne šesť eur. "Objem ušetrenej DPH pre domácnosti s najvyšším príjmom by bol 2,5-krát vyšší v porovnaní s prínosom, ktorý by získali domácnosti s najnižším príjmom,“ uvádza analýza.
RRZ očakáva, že sa zníženie DPH premietne do zníženia cien potravín približne z jednej polovice. Zároveň ekonómovia upozorňujú na to, že navrhované zníženie sadzby DPH na potraviny je súčasťou balíčka viacerých návrhov zmien, ktorých dosahy by sa navzájom ovplyvňovali.
„Jednotlivé kvantifikácie týchto opatrení je preto potrebné vnímať indikatívne a vypočítané dosahy nie je možné jednoducho mechanicky spočítavať,“ upozornila rada. Okrem zníženia DPH navrhli vládne strany zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane či zmenu sadzieb poistného. Výsledný vplyv bude závisieť od toho, ktoré navrhované opatrenia parlament nakoniec schváli.
„Súčasťou diskusie by mala byť aj téma, ako sa zmení celková štruktúra daňovo-odvodového zaťaženia pri prijatí danej kombinácie zmien, najmä vo väzbe na dlhodobý ekonomický rast, a teda životnú úroveň populácie,“ dodali analytici RRZ.
