Za vlaňajšok tento indikátor dosiahol zápornú hodnotu 0,1 percenta HDP. Znamená to, že vláda po prvý raz nemusí dodatočne znižovať deficit verejných financií, alebo zavádzať reformy dôchodkového systému, či zdravotníctva, aby verejné zadlženie do päťdesiatich rokov neprekročilo budúcu hornú hranicu dlhovej brzdy (50 percent HDP).
Vývoj indikátora neudržateľnosti slovenských verejných financií Zdroj: RRZ
Pre porovnanie, v roku 2011 ukazovateľ neudržateľnosti dosahoval až 7 percent HDP. Cieľom Slovenska bolo znížiť ho na nulu do roku 2020.
Za posledný rok k zlepšeniu indikátora najviac dopomohlo zníženie takzvaného štrukturálneho primárneho deficitu verejných financií. Teda celkového schodku očisteného o jednorazové vplyvy, úroky a dôsledky fázy hospodárskeho cyklu. Ten sa v porovnaní s rokom 2015 zmenšil z -0,6 na +0,1 percenta HDP. Teda do prebytku. Celkový deficit vlani podľa Eurostatu dosiahol historické minimum na úrovni 1,7 percenta HDP.
Pomohla aj nová demografická prognóza. Tá počíta s nárastom priemerného počtu detí na jednu ženu zo súčasnej hodnoty 1,4 na 1,8 dieťaťa.
V minulosti zasa dlhodobej udržateľnosti verejných financií významne pomohli reformy v dôchodkovom systéme. Išlo o naviazanie veku odchodu do dôchodku na dĺžku dožitia, valorizáciu penzií len o rast cien, ako aj o zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov. Túto reformu schválil parlament za vlády Roberta Fica v lete 2012.
Vývoj príjmov a výdavkov citlivých na starnutie Zdroj: RRZ
Najväčším rizikom pre verejné financie do budúcnosti tak ostáva najmä miestne zdravotníctvo. To napriek snahám o konsolidáciu rok čo rok produkuje nové dlhy a jeho výdavky svižne rastú. Pri nezmenenej politike by takýto trend mal pokračovať aj v budúcnosti, predpokladá RRZ.
Verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť by mali narásť zo súčasných 5,4 percenta na 6,4 percenta HDP v roku 2066. V zdravotníctve totiž všeobecne platí, že čím starší je človek, tým viac z verejného systému poistenia poberá.
Dlh v scenári nezmenených politík Zdroj: RRZ
Ak by vláda v rozpočtovej politike nič zásadné nerobila, zadlženie Slovenska by sa malo v najbližších rokoch v pomere k rastúcemu HDP znižovať. Trend by sa potom mal obrátiť okolo roku 2045, kedy už začnú prevažovať negatívne vplyvy starnutia obyvateľstva. Potom by do roku 2066 narástlo znovu na 45 percent HDP. Prekonalo by tak budúcu spodnú hranicu dlhovej brzdy, hornú na úrovni 50 percent HDP však už nie.
Nevýhodou 50-ročného horizontu pre udržateľnosť sledovaného RRZ je to, že väčšina negatívnych vplyvov zníženia odvodov do 2. dôchodkového piliera z roku 2012 sa na vyšších výdavkoch Sociálnej poisťovne na penzie prejaví až po roku 2066. A teda v jej výpočtoch zahrnutá nie je.
Na to, aby Slovensko v budúcnosti vedelo rozpočtovo zvládať hospodárske krízy, musí ešte znížiť svoje verejné zadlženie. Vlani dlh dosiahol 51,9 percenta HDP, čo je stále v prvom sankčnom pásme dlhovej brzdy.
