Zo schvaľovania rozpočtu sa stal každoročne opakovaný rituál: dohodnúť sa potichu v rámci koalície, niekoľkokrát prepísať, hotovú verziu zverejniť tesne pred hlasovaním vo vláde a po schválení ústami predsedu vlády zvestovať dobré správy. Tak, aby zvedavci, ktorí sú ochotní podrobnejšie si naštudovať tých niekoľko desiatok strán dokumentácie, stihli dvíhať obočie až po sóle Roberta Fica na televíznych obrazovkách.
Prvá vlna mediálneho záujmu ešte zachytila informáciu o nafúknutom odhade počtu odídencov v druhom kole otvárania kapitalizačného dôchodkového piliera. Správe kontroval Robert Fico obligátnymi vyjadreniami o sociálnom, rozvojovom a proeurópskom rozpočte. A o tom, že nevidí dôvod, aby sa naplánovaný deficit verejných financií vo výške 1,7 percenta HDP nedodržal.
No schválený návrh rozpočtu ponúka viac informácií. Napríklad že hoci po doterajšej stagnácii sa predsa len začalo investovať viac do vzdelávania a sociálnych vecí, budúcoročný rozpočet až taký sociálny a rozvojový nie je. Nehovoriac o tom, že nalinkovaný schodok je skôr nereálny.
Slabé úsilie
Budúcoročný deficit celej verejnej správy – počnúc štátnym rozpočtom cez Sociálnu a zdravotné poisťovne a štátne fondy až po rozpočty samospráv – by mal byť o pol percenta HDP nižší oproti tohtoročným 2,2 percentám HDP. Napohľad by sa tak mal naplniť záväzok konsolidácie verejných financií.
No i keby sa podarilo dosiahnuť vytýčenú cifru, skutočné konsolidačné úsilie by bolo nižšie, možno dokonca nulové. Naplánovaný schodok stojí okrem iného na očakávaní jednorazových príjmov z predaja majetku a výstupov z druhého piliera. Samotné jednorazové príjmy predstavujú viac ako pol percenta HDP, upozornil analytik MESA10 Ján Marušinec.
Pravda, do výpočtu veličiny nazvanej konsolidačné úsilie vstupujú i vplyvy ekonomického cyklu a kumulácie úspor v druhom pilieri. No je málo pravdepodobné, že by zvyšné dva faktory vykompenzovali fakt, že v roku 2009 sa výdavky za 480 miliónov eur vykryjú ad hoc príjmami.
V čom spočívajú? Zhruba 250 miliónov eur má prísť z predaja majetku Environmentálneho fondu a niektorých ministerstiev. Akceptovať možno napohľad prekvapivé zvýšenie očakávaných dividend od Slovak Telekomu o 35 miliónov eur, čo je podľa TREND Analyses realistický odhad.
No príjmová nafukovačka sa do veľkej miery opiera i o bankomatové využitie druhého piliera. Vláda počíta s odchodom 150-tisíc ľudí, čo by malo jednorazovo priliať do Sociálnej poisťovne 230 miliónov eur.
To je extrémne optimistický odhad. Pri počítaní rozpočtu sa zobral do úvahy horný limit z pôvodného odhadovaného intervalu 30- až 150-tisíc odídencov.
Pritom tento rok, pri prvom otvorení piliera, odišlo 106-tisíc ľudí (26-tisíc vstúpilo), z toho vyše 50-tisíc malo viac ako 45 rokov. Teda odísť museli, pretože vláda zmenila pravidlá a nesplnili by podmienku aspoň pätnásťročného sporenia.
Na druhé otvorenie sa takáto pomôcka nechystá. Zatiaľ. Po tohtoročnom silnom lobovaní premiéra i ministerky práce Viery Tomanovej, aby ľudia zo súkromného piliera utekali, pribudlo do arzenálu strašenie finančnou krízou. Kde sa dá predpokladať protiargumentácia zo strany správcov dôchodkových úspor, že prirodzenejšia obrana ako návrat do neistej náruče štátu by bol bezplatný prestup do konzervatívneho fondu.
Ďalší faktor: pri druhom otvorení budú mať ľudia na vlastných účtoch viac peňazí, ako mali vtedy, keď odolali vábeniu vlády prvý raz. Čo hovorí v prospech toho, že odchádzať budú skôr ľudia s nižšími úsporami.
Realistickejší odhad exodu tak možno zatiaľ očakávať skôr pri spodnej hranici pôvodného intervalu, ktorý nastavil rezort práce. Adekvátne nižší bude i finančný efekt. Ibaže by sa opäť zmenila minimálna dĺžka sporenia...
Makro rámceI po prižmúrení očí nad jednorazovými príjmami je osud predpokladaného schodku otázny. Ešte pred rokovaním vlády, keď rozpočet videlo len pár zasvätených, vyvolali otázky nastavené makroekonomické rámce.
V čase globálnej krízy sa predpokladaný 6,5-percentný rast HDP javil ako optimistický. Rovnako ako s ním súvisiace odhady daňových príjmov.
Ako reakcia prišiel podráždený komentár Zdenka Krajčíra z Inštitútu finančnej politiky, analytického centra ministerstva financií. Pozastavil sa nad amaterizmom novinárov a obhajoval nastavené rámce tým, že podobné odhady mali analytici z komerčného sektora, s ktorými rezort financií pravidelne konzultuje odhady vývoja ekonomiky. Keď sa ho TREND opýtal, prečo sa v komentári nevenoval nedaňovým príjmom, ktoré predstavujú významnú časť rozpočtových rizík, odpísal, že inštitút, ktorému šéfuje, sa venuje makroekonomike a daňovým príjmom.
Argumentáciu mu ďalej oslabilo, keď sa len pár dní po schválení rozpočtu vo vláde začali od neho odvracať i analytici komerčných bánk. Slovenská sporiteľňa stiahla odhad budúcoročného ekonomického rastu na 4,8 percenta, ING na 4,5 a VÚB dokonca len na tri percentá.
TREND Analyses ešte nemá revíziu hotovú, no jeho riaditeľ Pavol Suďa avizoval, že sa pôjde smerom dolu. Budúce revízie deficitu nevylučuje ani samo ministerstvo financií. No pred 15. októbrom, dokedy musel byť návrh rozpočtu doručený parlamentu, rezort necítil potrebu sa do toho púšťať a zostal pri číslach, ktoré boli aktuálne v lete.
Je to sociálny, rozvojový a proeurópsky rozpočet, odkázal po zasadnutí kabinetu jeho šéf R. Fico. Mal pravdu v tom, že po nepresvedčivých rokoch 2007 a 2008 sa začínajú signifikantnejšie dvíhať výdavky na sociálnu oblasť a školstvo. Lenže je to dobiehanie.
„Napríklad zvýšenie prídavku na dieťa o 3,32 eura mesačne je len dorovnanie vynechanej valorizácie za ostatné tri roky. Ak by sa prídavky pravidelne valorizovali o infláciu, úroveň avizovanú na rok 2009 by mali už teraz,“ hovorí bývalý štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška, ktorý stál pri zostavovaní rozpočtu za ministrovania Ivana Mikloša.
TREND vyrátal, že peniaze na sociálnu pomoc rastú, ale v porovnaní s veľkosťou ekonomiky nedosahujú úroveň, ktorú v poslednom rozpočte – tom na rok 2006 – naplánovala pravicová vláda. Vtedy malo ísť na sociálnu inklúziu o pol percenta HDP viac.
Výrazne sa znížili napríklad výdavky na pomoc v hmotnej núdzi, pri ťažkom zdravotnom postihnutí či podpore rodiny. Ako-tak zostali stagnovať (opäť k HDP) výdavky na ohrozené deti.
Spadli i plánované peniaze na aktívnu politiku zamestnanosti. Zato sa vláda môže pochváliť vianočným príspevkom, ktorý predstavuje necelú desatinku percenta HDP...
O niečo lepšia je situácia v školstve. Relatívne viac má ísť na vysoké školy a vedu, no v porovnaní s veľkosťou hospodárstva klesnú výdavky na regionálne školy. „Platy v regionálnom školstve sa v pomere k priemernej mzde dostanú na úroveň, ktorú už mali v roku 2006,“ dopĺňa V. Tvaroška.
Ktoré ďalšie oblasti budú na tom relatívne horšie ako v roku 2006? Napríklad životné prostredie, kde sa pozabudlo na sľuby investícií, ktoré prichádzajú po každých povodniach. Klesá význam podpory bývania. Súdnictva. Obrany.
I výdavkov na budovanie ciest, kde sa dokonca počíta s optimistickým predpokladom čerpania eurofondov, kde už dnes je otázna pripravenosť na ich využitie. Celkové zdroje v zdravotníctve prepočítané na HDP tiež stagnujú.
Relatívnu rozvojovosť, teda vyšší dôraz oproti volebnému rozpočtu vlády Mikuláša Dzurindu si vyslúžilo pár vybratých oblastí. Tradične priame platby farmárom a regionálny rozvoj.
Teda oblasti, kde sa čerpajú stovky miliónov eur z Bruselu. Ale i rezort financií, ktorý sa rozhodol informatizovať spoločnosť. A, samozrejme, rezerva predsedu vlády na výdavky podľa jeho uváženia.
Skutočný schodokAký je teda realistickejší odhad deficitu verejných financií? Ak sa opäť nezmenia pravidlá hry v dôchodkovom systéme, za reálnejší možno považovať odchod pár desiatok tisíc ľudí z druhého piliera. Ekonomický rast tiež zrejme nebude 6,5-percentný.
Za predpokladu, že z druhého piliera sa vráti do Sociálnej poisťovne 30-tisíc ľudí a ekonomika porastie o štyri percentá, schodok verejných financií pri zachovaní ostatných parametrov dosiahne dve percentá HDP.
Pri (pre vládu) optimistickejšom vývoji – päťpercentnom raste a 75-tisícovom návrate do prvého piliera – by bol schodok o desatinu percenta hrubého domáceho produktu nižší. Toľko hrubé počty bez zohľadnenia faktu, že nižší ekonomický rast by mohol znížiť daňové príjmy. Pri sofistikovanejších prepočtoch by bol výsledný deficit vyšší.
Po minulotýždňovom rokovaní vlády ministerský predseda na margo deficitu povedal: „To by naozaj muselo dôjsť ku kríze, kedy by sme mali meniť jeho výšku. My sa držíme deficitu 1,7 percenta.“
Na jeho slová prišlo skôr, ako rozpočet dorazil do parlamentu. A Slovensko po druhý rok zlyhá v zámere znižovať tvorbu deficitu o pol percenta HDP ročne. Ibaže by sa vláda krátko pred voľbami rozhodla viazať výdavky.
Foto - Profimedia.cz
