Európska komisia navrhla na rok 2024 rozpočet 189,3 miliardy eur. Bude ho sprevádzať ďalších zhruba 113 miliárd eur vo forme grantov v rámci NextGenerationEU, určených na obnovu po pandémii. Jeho cieľom je posilniť hospodársku obnovu, vytvárať pracovné miesta a posilniť strategickú autonómiu Európy.
Napriek rastúcej inflácii a výnimočným výzvam, ktorým EÚ čelila v ostatných rokoch, návrh rozpočtu pokračuje vo financovaní politických priorít so zameraním na ekologické a digitálne výdavky, čím sa Európa má stať odolnejšou a pripravenejšou na budúcnosť.
Komisia však upozornila, že finančné zdroje na podporu Ukrajiny sa vyčerpali v dôsledku vojny Ruska proti tejto krajine. Budúca pomoc pre Ukrajinu sa posúdi v rámci revízie dlhodobého rozpočtu na roky 2021 až 2027.
Komisia podrobne uviedla rozdelenie prostriedkov na rôzne priority vrátane 53,8 miliardy eur na spoločnú poľnohospodársku politiku, 47,9 miliardy eur na regionálny rozvoj a kohéznu politiku a 15,8 miliardy eur na globálnych partnerov a záujmy. Vyše 13,5 miliardy eur bolo vyčlenených na výskum a inovácie vrátane financovania Aktu o európskych čipoch.
Na sociálnu súdržnosť a hodnoty pôjde 10,3 miliardy eur, pričom 3,7 miliardy bude určených na program Erasmus+. Na životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy bude vyčlenených 2,4 miliardy eur a na ochranu hraníc 2,2 miliardy eur. Na výzvy EÚ v oblasti obrany sa vyčlení 1,6 miliardy eur.
Návrh je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020. Komisia je na dobrej ceste vyčleniť 30 percent dlhodobého rozpočtu a nástroja na oživenie hospodárstva NextGenerationEU na boj proti klimatickým zmenám.
Modernizačný fond EÚ vypláca prostriedky na nové projekty do siedmich členských krajín
Modernizačný fond Európskej únie vyčlenil 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách, ktorých cieľom je modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť energetickú účinnosť. Tento krok napomáha ekologickej transformácii Európy a zároveň znižuje závislosť od fosílnych palív a prispieva k plneniu cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.
Finančné prostriedky pochádzajúce z príjmov z európskeho systému obchodovania s emisiami využili krajiny ako Rumunsko, Česko, Bulharsko, Poľsko, Chorvátsko, Lotyšsko a Litva. Podporené projekty sú zamerané na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.
Najbližší termín, do ktorého môžu členské štáty predložiť investičné návrhy na potenciálnu podporu z Modernizačného fondu, je 15. august 2023 v prípade neprioritných návrhov a 12. september 2023 v prípade prioritných návrhov.
Modernizačný fond dopĺňa ďalšie európske nástroje, ako sú politika súdržnosti a Fond spravodlivého prechodu. Funguje v spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou na zodpovednosť prijímajúcich krajín. Celkovo bolo z modernizačného fondu od januára 2021 vyplatených okolo 7,5 miliardy eur v desiatich členských krajinách.
Porovnávací prehľad v oblasti justície odhalil nedostatky vo viacerých krajinách
Európska komisia zverejnila 11. vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, ktorá poskytuje porovnávacie údaje o účinnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Správa po prvýkrát obsahuje údaje o platoch sudcov a prokurátorov, menovaní predsedov najvyšších súdov a generálnych prokurátorov a ďalších oblastiach.
Z kľúčových zistení vyplýva, že pretrvávajú problémy vo vnímaní nezávislosti súdnictva, pričom v 15 členských štátoch sa vnímanie verejnosti od roku 2016 zlepšilo. Vo viacerých štátoch však vnímanie nezávislosti zostáva nízke. V oblasti boja proti korupcii 12 štátov rieši prípady úplatkárstva do jedného roka, iným to však trvá až štyri roky.
Okrem toho je potrebné výrazne zlepšiť digitalizáciu justičných systémov a zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti pre osoby ohrozené diskrimináciou, staršie osoby a obete rodovo podmieneného a domáceho násilia.
Zistenia porovnávacieho prehľadu do roku 2023 prispejú k správe Komisie o právnom štáte do roku 2023, pomôžu monitorovať národné plány obnovy a odolnosti a reformy v oblasti justície v členských štátoch.
Väčšine členských krajín sa nepodarí dosiahnuť recyklačné ciele
Európska komisia vo zverejnenej správe identifikovala členské štáty, ktoré pravdepodobne nesplnia ciele pre opätovné použitie, recykláciu a skládkovanie odpadu na roky 2025 a 2035. Deväť krajín vrátane Nemecka, Talianska a Holandska je na dobrej ceste k splneniu týchto cieľov. Naopak hrozí, že 18 krajín vrátane Francúzska, Španielska a Švédska nesplní jeden alebo oba ciele na rok 2025. Okrem toho niektoré krajiny naďalej prevažne skládkujú svoj odpad a je nepravdepodobné, že dosiahnu cieľ na rok 2035.
Priemerná ročná produkcia odpadu na jedného Európana je 530 kg. Produkcia odpadov z obalov vzrástla v rokoch 2013 až 2020 o 15 percent na takmer 80 miliónov ton. Zatiaľ čo sa recykluje vyše 75 percent papierových a kovových obalov, v prípade plastových obalov to nie je ani 40 percent. To môže zmariť dosiahnutie recyklačných cieľov.
Komisia ponúka rizikovým štátom odporúčania, v ktorých zdôrazňuje potrebu reforiem, ako je spracovanie biologického odpadu, triedenie odpadu a zlepšenie kvality údajov. Odporúčania zahŕňajú zníženie množstva nerecyklovateľného odpadu, zvýšenie opätovného použitia, posilnenie separovaného zberu, rozvoj kapacít na spracovanie odpadu na účely triedenia a recyklácie, zlepšenie riadenia, zavedenie ekonomických nástrojov a zvýšenie informovanosti.
Ukrajina sa môže uchádzať o financovanie z EÚ v oblasti dopravy a energetiky
Dohoda, ktorú 6. júna vo Ľvove podpísali komisárka pre dopravu Adina Văleanová a podpredseda ukrajinskej vlády Oleksandr Kubrakov, umožňuje Ukrajine uchádzať sa o financovanie projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií z prostriedkov EÚ. Táto dohoda v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF) posilňuje prepojenie Ukrajiny s jej susedmi v EÚ, podporuje integráciu v rámci jednotného trhu EÚ a zvyšuje rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť.
Ukrajinské orgány sa môžu uchádzať o financovanie dopravy z nástroja CEF v súčasnom programovom období (2021 - 2027). Pokiaľ ide o energetiku, ukrajinské projekty prepojené s členskými štátmi EÚ môžu podľa revidovaných pravidiel EÚ požiadať o štatút projektov spoločného záujmu, vďaka čomu sú oprávnené na financovanie z nástroja CEF energy. V digitálnom sektore môžu ukrajinské subjekty požiadať o spolufinancovanie z nástroja CEF Digital na projekty, ktoré zvyšujú digitálnu konektivitu medzi Ukrajinou a jej susedmi v EÚ.
Ďalšie dôležité správy
