Desiatky rokov zažívala čínska ekonomika nebývalý rozmach, najmä vďaka investíciám do tovární, mrakodrapov a ciest. Tento hospodársky model vyvolal obdivuhodné obdobie rastu, ktoré krajinu vyviedlo z chudoby a premenilo ju na globálneho obra, ktorého exportné schopnosti zaplavili celý svet. Ten model už ale nefunguje, píše v obsiahlom článku americký ekonomický list The Wall Street Journal (WSJ). Problémy sú podľa neho viditeľné po celej Číne.
To, čo fungovalo, keď sa Čína snažila dohnať vyspelý svet, už nefunguje. Krajina sa topí v dlhoch a nemá čo ďalej budovať. V niektorých častiach Číny sa málo využívajú napríklad postavené mosty alebo letiská, milióny bytov sú neobývané a návratnosť investícií prudko klesla.
Známky problémov nie sú viditeľné len v ekonomických štatistikách, vidieť sa dajú aj ďaleko od Pekingu, vrátane napríklad juhozápadnej provincie Jün-nan. Tá nedávno uviedla, že kvôli covidu-19 minie milióny dolárov na vybudovanie nového karanténneho zariadenia takmer o veľkosti troch futbalových ihrísk. Krajina pritom politiku nulovej tolerancie covidu-19 ukončila pred mnohými mesiacmi a dlho po tom, čo svet už od pandémie prešiel kus cesty.
Slabé investície
Ostatné lokality v Číne sú na tom podobne. Vzhľadom na to, že súkromné investície sú slabé a export ochabuje, úradníci hovoria, že nemajú na výber, kým si ďalej požičiavať a ďalej budovať, aby podporili hospodárstvo. Ekonómovia sa domnievajú, že Čína vstupuje do éry oveľa pomalšieho rastu, ktorú zhoršuje nepriaznivá demografia a prehlbujúca sa priepasť medzi Čínou a vyspelým svetom na čele so Spojenými štátmi, čo ohrozuje zahraničné investície a obchod.
„Sme svedkami zmien na najdramatickejšej trajektórii v histórii ekonómie,“ povedal profesor histórie na Columbijskej univerzite Adam Tooze, ktorý sa špecializuje na ekonomické krízy.
Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že rast hrubého domáceho produktu Číny v najbližších rokoch nebude dosahovať ani štyri percentá ročne, čo je menej ako polovica za väčšinu posledných štyridsiatich rokov. Londýnska výskumná organizácia Capital Economics uvádza, že trend rastu v Číne sa spomalil na tri percentá z piatich, kde bol v roku 2019, a že v roku 2030 rast klesne približne na dve percentá.
Čína nikdy nepredstihne USA
Ak sa táto prognóza naplní, tak by Čína mohla zabudnúť na cieľ, ktorý v roku 2020 stanovil prezident Si Ťin-pching a ktorý predpokladá, že veľkosť čínskej ekonomiky sa do roku 2035 zdvojnásobí. Číne by sa tak skomplikoval scenár posunúť sa zo skupiny mladých trhových ekonomík so strednými príjmami o stupeň vyššie a zároveň by to mohlo znamenať, že Čína nikdy nepredstihne Spojené štáty a nestane sa najväčšou ekonomikou sveta, čo je jej dlhodobá ambícia.
Niektoré problémy sa začali objavovať už pred pandémiou covidu-19, vláda ale dokázala zabezpečiť pokračujúci rast. Jednak podporovala financovanie na úver, a teda ďalšie zadlžovanie, jednak sa spoliehala na ďalší rast v sektore nehnuteľností. Ten v niektorých rokoch predstavoval viac ako 25 percent HDP Číny.
Problémy, s ktorými sa ekonomika už potýkala, čiastočne zakrýval počiatočný úspech okolo riešenia pandémie a tiež ochota amerických spotrebiteľov míňať aj v čase uzáver nariadených kvôli šíreniu nového typu koronavírusu. Bublina na trhu nehnuteľností už ale praskla, západný dopyt po čínskych produktoch opadol a pôžičky dosiahli neudržateľnú úroveň.
Americký prezident Joe Biden tento mesiac povedal, že problémy čínskej ekonomiky sú časovanou bombou, ktorá by mohla čínskych lídrov prinútiť k tomu, že urobia niečo zlé. Peking odpovedal komentárom v oficiálnej tlačovej agentúre Nová Čína, že snaha pošpiniť Čínu je súčasťou Bidenovej stratégie. V rovnakom texte vláda tiež tohtoročné hospodárske oživenie v Číne opísala ako silné, a to napriek problémom.
„Niektorí západní politici a médiá zveličujú a bombasticky poukazujú na súčasné ťažkosti, ktoré má Čína pri obnove ekonomiky po covide,“ povedal minulý týždeň hovorca ministerstva zahraničných vecí v Pekingu. Fakty zatiaľ ukážu, že sa mýlili, dodal.
Ďalšie dôležité správy
