Tak, ako je ťažba ropy čím ďalej tým viac kritizovaná a aj keď pomaly, no nezadržateľne, sa napríklad v automobilovom priemysle blíži éra elektromobilov, tak sa nastolenému trendu prispôsobujú aj popredné ťažobné spoločnosti. Pozornosť pritom obracajú primárne na zemný plyn, teda na komoditu, s ktorej dolovaním zo zeme majú tiež bohaté skúsenosti.

Tvrdia, že v nej vidia budúcnosť a argumentujú tým, za čo boli dlhodobo kritizovaní - snahou chrániť životné prostredie a zastavením globálneho otepľovania. V tomto postupe si našli aj spoločného nepriateľa - uhlie. Tvrdia, že plyn je jeho logickým nástupcom.

Už nelobujú, majú plán

Najväčšie európske ropné spoločnosti dokonca v pondelok oznámili svoj plán, ako chcú bojovať s globálnym otepľovaním. Presadzujú zavedenie globálnej uhlíkovej dane, ktorá by sa mala účtovať firmám za vypúšťanie oxidu uhličitého. S týmto zámerom sa obrátili aj na Organizáciu spojených národov, aby im v dosiahnutí ich cieľa pomohla.

„Dlhujeme to budúcim generáciám - hľadať realistické, funkčné riešenia výzvy, ako poskytnúť viac energie a zároveň bojovať proti klimatickým zmenám,“ cituje britský denník Financial Times z listu adresovaného OSN.

Britský denník pripomína, že ide o prelomový akt zo strany ropných gigantov. Tí totiž doteraz vždy pri regulačných témach uprednostňovali lobovanie a súkromné stretnutia s politikmi a nevychádzali na verejnosť s veľkými vyhláseniami. Ide tak o zapojenie sa firiem ako Royal Dutch Shell, Total, BP či Statoil do diskusie o klimatických zmenách na úplne inej úrovni, ako tomu bývalo doposiaľ, keď sa na nich zúčastňovali len ako pozorovatelia.

Falošný záujem?

Šesť európskych ťažobných spoločností tak zaujalo spoločné stanovisko, že sa po novom budú zameriavať najmä na plyn ako na čistejšiu alternatívu lacnému a špinavému uhliu, ktoré v celosvetovom meradle dominuje pri výrobe elektriny. Logicky sa však vynára otázka, či záujem o životné prostredie nie je zo strany ropných firiem skôr predstieraný a nejde im len o uchmatnutie si zaujímavého podielu na energetickom trhu na úkor uhlia.

Financial Times v tejto súvislosti upozorňuje, že téma boja s klimatickými zmenami vyvolala zásadný rozpor medzi európskymi a americkými energetickými zoskupeniami. Generálni riaditelia ExxonMobil a Chevron, teda dvoch najväčších ropných spoločností v USA, deklarovali, že sa k žiadnej iniciatíve európskych ťažiarov bojovať proti otepľovaniu pridávať nebudú. Tvrdia, že sa nevydajú cestou predstieraného záujmu o životné prostredie a nebudú neúprimní.

„Total je plyn a plyn je dobrý,“ cituje agentúra Bloomberg vyjadrenie generálneho riaditeľa francúzskej spoločnosti Patricka Pouyannea. Zmenu na poste primárnej komodity naznačil pred časom aj generálny riaditeľ Shellu Ben Van Beurden, keď vyhlásil, že jeho spoločnosť sa zmenila z ropnej a plynovej na plynovú a ropnú.

Blooomberg dodáva, že Shell začal produkovať viac plynu než ropy v roku 2013 a Total o rok neskôr. V prípade Exxon Mobil sa podiel plynu na jeho ťažobných aktivitách zvýšil v minulom roku na 47 percent z 39 percent pred šiestimi rokmi.

„Nepriateľom je uhlie,“ vyhlásil P. Pouyanne s tým, že Total môže prispieť k skoncovaniu používania uhlia v Európe. Kľúčovým nástrojom má byť údajne presvedčiť vlády, aby začali od elektrární vyberať poplatky za vypúšťanie emisií. Má to vytvoriť stimul na prechod od špinavého zdroja energie k čistejšiemu zemnému plynu.

Teda, firmy sa v podstate snažia nahradiť komoditu, s ktorou neobchodujú, za tú, ktorej v súčasnosti ťažia najviac.

Svet čaká na riešenie otepľovania

Záujem ťažobných gigantov o klímu prichádza v čase, keď sa očakáva prijatie historického globálneho klimatického paktu. Ten by mal byť podpísaný v decembri v Paríži.

Predchádzal mu klimatický summit OSN koncom minulého roka v peruánskej Lime, kde sa takmer dve stovky krajín dokázali po početných nezhodách dohodnúť len na základných bodoch budúcej zmluvy o ochrane ovzdušia. K hlavným sporom dochádzalo medzi bohatými a rozvojovými krajinami. Dohoda bola po ukončení summitu označovaná ako veľmi slabá, nakoľko nastolila, že záväzky krajín, ako bojovať proti otepľovaniu Zeme „môžu“ a nie „musia“ byť vyčísliteľné. Hlavnými odporcami pôvodnej dohody boli Čína a India. Tie napokon uspokojila formulácia, že krajiny majú síce „spoločnú, ale rôznu zodpovednosť“.

Časť krajín požaduje, aby dohoda z Paríža obsahovala aj termín, do ktorého má byť postupne obmedzené využívanie energie z fosílnych palív. Ich spaľovanie totiž vedci označujú za jednu z hlavných príčin globálneho otepľovania. To by však bola tvrdá rana napríklad pre Čínu, ktorá je najväčším spotrebiteľom uhlia na svete. Uhoľné elektrárne vyrábajú v krajine drvivú väčšinu energie.