Nablýskané mestá v okolí Perzského zálivu žijú z ropy. Spojené arabské emiráty produkujú približne tri milióny barelov denne, pričom štátny producent Abu Dhabi National Oil Company dúfa, že do roku 2030 zvýši svoju ťažobnú kapacitu na päť miliónov. Emiráty sú jedným z hlavných hráčov v ropnom karteli OPEC, pripomína The Economist.
Aj keď sú katastrofálne dôsledky klimatických zmien zjavné, ropný priemysel nikdy nebol väčší. Keď dopyt počas kovidovej pandémie klesol, niektorí dúfali, že sa už nikdy nevráti na svoje predchádzajúce úrovne. Odvtedy ich však prekonal. V roku 2023 svet podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) vyprodukoval 101,8 milióna barelov denne.
Konzorcium Global Carbon Project odhaduje, že emisie oxidu uhličitého z ropy už dosahujú 12,1 miliardy ton ročne, čo predstavuje 32 percent všetkých priemyselných emisií. Akýkoľvek pokus udržať nárast priemernej globálnej teploty pod dva stupne Celzia, ako to vyžaduje Parížska dohoda z roku 2015, musí viesť k prudkému zníženiu týchto emisií.
Nikto nie je nútený kupovať ropu, ale každá ekonomika ju potrebuje. V novembri 2023 pricestovali do Dubaja na konferenciu COP28 tisíce diplomatov, politikov, vedcov, podnikateľov, lobistov a novinárov. Skončila sa významným, no len symbolickým krokom vpred. V záverečnom komuniké vyzvali jej účastníci krajiny sveta, aby prispeli k „prechodu od fosílnych palív v energetických systémoch... k urýchlenému prijatiu opatrení v tomto kritickom desaťročí, aby sa do roku 2050 dosiahla čistá nula“.
„Prechod“ však nie je „postupné vyraďovanie“, ktoré by mnohí delegáti uprednostnili. Vo všetkých týchto smeroch bola dubajská dohoda slabá, píše týždenník. Svet znižujúci svoju závislosť od ropy však musí zmeniť základnú dynamiku ropného priemyslu, ktorá sa formuje už 50 rokov. Nastal čas pre radikálnu zmenu. Rétorika na COP28 robí túto úlohu naliehavejšou.
Trh s ropou bol vždy bojom medzi rýchlosťou rastu ponuky a dopytu. Vo svete s obmedzenými klimatickými možnosťami musí tento rast skončiť. Otázkou však stále je, odkiaľ príde nová dodávka, či bude stála. To sa prelína s obavami, kto prestane zásobovať a aký to bude mať vplyv na celkovú produkciu. Rastúci dopyt môže viesť k nadmerným investíciám. Keď dopyt klesá, slabé investície môžu predstavovať ešte väčšie riziko, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
