Ropa sa v priebehu uplynulého obchodného týždňa krátkodobo odrazila, no v jeho závere sa vrátila ku klesajúcemu módu a posunula sa na najnižšie úrovne v tomto rok, informoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Komodita zaknihovala štvrtý týždeň strát za sebou, čo ju priviedlo na jeden a pol mesačné minimá. Texaský benchmark WTI končil pod 71 dolármi a severomorský Brent pod 75- dolárovou métou. „To znamená, že obe zmesi vymazali všetky tohtoročné zisky,“ dodal Pánis.
Hlavným faktorom, ktorý stlačil ceny komodity nadol bol podľa Pánisa prvý oficiálny rozhovor amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine, k čomu sa následne naklonil aj Kyjev. Súčasne americká strana avizovala, že osobne sa lídri oboch veľmocí pravdepodobne čoskoro stretnú v Saudskej Arábii.
„Obchodníci začali následne okamžite špekulovať, že ukončenie vojny na Ukrajine, s komplexnou dohodou medzi Bielym domom a Kremľom, by mohlo postupne znamenať aj zrušenie západných sankcií na ruské ropné produkty (a aj obnovu dovozu ruského potrubného plynu cez Ukrajinu do Európy). To vytváralo tlaky na pokles cien ropy (a aj plynu),“ myslí si Pánis.
Okrem toho sa podľa neho na trhu objavovali správy, že Rusku sa po úvodných komplikáciách darí opäť obchádzať najnovšie kolo sprísnených amerických sankcií voči jeho energetickému sektoru, na čele s tieňovou flotilou tankerov. Možnosť, že ruský export ropy by sa mohol udržať na nezmenených úrovniach signalizovala aj Medzinárodná energetická agentúra.
Negatívum pre ropu bolo podľa Pánisa aj pokračujúce napätie a neistota okolo obchodnej vojny, kde americký prezident Trump podpísal memorandum o recipročných clách voči obchodným partnerom, hoci nebude platiť okamžite. „Obchodná vojna, už len jej hrozba, bude podkopávať ekonomický sentiment, spomaľovať globálny ekonomický rast a následne aj rast dopytu po rope,“ konštatoval Pánis.
Ako dodal analytik 365.bank Tomáš Boháček, globálny dopyt po rope vzrástol podľa štatistík na začiatku roka na 103,4 mil. barelov za deň, čo predstavuje medziročný nárast o 1,4 mil. barelov denne. „Očakáva sa, že spotreba paliva na vykurovanie opäť vzrastie a aktuálne rastúce ceny plynu v Európe by navyše mohli podnietiť prechod od plynu k rope, čo by ďalej podporilo dopyt,“ doplnil Boháček.
Na strane ponuky sú podľa neho v centre pozornosti obchodníkov najmä snahy amerického prezidenta o mierové ukončenie konfliktu na Ukrajine, čo by mohlo znížiť tlak na sankcie uplatňované na ruské exporty energií, čím by na trh mohla začať prúdiť produkcia tretieho najväčšieho producenta za bez prirážkové ceny.
„Trh s ropou tak aktuálne hľadá rovnováhu medzi rizikami poklesu globálnej ekonomiky, respektíve vývojom spotreby palív a možnou vyššou lacnejšou produkciou. Vývoj je dnes v rukách politických rokovaní na najvyššej úrovni, ktoré buď môžu vychýliť ceny k udržateľnému poklesu, alebo ku krátkodobým rastom. Naše očakávania sú aktuálne viac naklonené poklesu cien, a to ropy, ale aj zemného plynu. Súčasne vnímame vysokú mieru neistoty v predikciách,“ uzavrel Boháček.
Ďalšie dôležité správy
