Cena ropy by sa mala držať na nízkych úrovniach ešte poriadne dlho. Analytici z americkej banky Goldman Sachs tvrdia, že prebytok ropy na trhu je ešte vyšší ako predpokladali a na budúci rok prognózujú, že by cena ropy mohla prepadnúť až na úrovne 20 dolárov za barel.

Ide skôr o hraničnú prognózu, ktorá by sa vyplnila v prípade, ak by ropné krajiny neznížili produkciu ropy dostatočne rýchle. V prípade, že sa krajiny exportujúce ropu predsa len spamätajú, Goldman Sachs odhaduje, že cena ropy by sa na budúci rok v prípade Brentu pohybovala na úrovni 49,50 dolára (to je o 12 dolárov menej ako odhad z mája) a v prípade WTI na úrovni 45 dolárov.

Situácia na trhu od začiatku roka je napätá a pripomína „kto z koho“. Krajiny exportujúce ropu (OPEC) zvyšujú tvrdohlavo ťažbu, aby si za každú cenu uchránili svoje trhové podiely v konkurencii Ruska a Američanov.

Na druhej strane globálny dopyt po tejto komodite aj z dôvodu spomalenia v Číne klesá, preto sme si zvykli, že posledné týždne sa ceny WTI aj európskeho Brentu pohybujú v pásme 40 až 50 dolárov za barel. Ešte na začiatku roka boli pritom ich ceny dvojnásobne vyššie – na úrovni okolo 110 dolárov.

Američania už ustupujú

Tlak na pokles cien čierneho zlata treba hľadať u Američanov, ktorí v posledných rokoch zvýšili produkciu ropy z bridlíc takzvaným frakovaním (hydraulickým štiepením). Príliv nových barelov ropy tak stláča ceny ropy nadol a americkým producentom sa ťažba prestala vyplácať. Už budúci rok to bude mať následky. 

Medzinárodná agentúra pre energiu v piatok zverejnila analýzu, kde predpokladá, že v budúcom roku klesne produkcia ropy na úroveň 57,7 milióna barelov denne, čo bude o 500-tisíc barelov menej ako tento rok. Ide o najväčší pokles produkcie od roku 1992. 

IEA forecasts supply outside OPEC to fall most since 1992. But Goldman... pic.twitter.com/dUSSmOifqN

— Jonathan Ferro (@FerroTV) September 11, 2015

Drvivú väčšinu budú musieť odpísať práve americkí producenti ľahkej ropy, ktorí skrátia produkciu celkovo až o 400-tisíc barelov denne. Produkcia ropy v USA bude napriek tomu stále dosahovať úrovne 9,2 miliónov barelov denne, ktoré sú blízke rekordom v 70. rokoch.

Američania sú tak nepriamo odstrkovaní z trhového koláča, ktorého 40 percent zaberajú ropné krajiny OPEC. Hlavným vodcom boja proti nečlenom OPECu je Saudská Arábia, ktorá akékoľvek kompromisy o obmedzovaní ťažby odmieta.

Saudská Arábia veľmi nízku cenu používa ako zbraň namierenú predovšetkým proti bridlicovým producentom v USA, ktorí ťažia s oveľa vyššími nákladmi ako Saudi na púšti. „Ani my, ani ďalší členovia OPEC nemienime dotovať výrobcov s vysokými nákladmi tým, že obmedzíme náš trhový podiel,“ povedal otvorene saudský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí.

Rusi už vyjednávajú kvôli zníženiu produkcie

Nie každému tak nízke ceny vyhovujú a trpia predovšetkým chudobnejší členovia. Venezuela, ktorá je rovnako členom OPEC, podala dokonca návrh na konanie núdzového summite členských krajín OPEC s Ruskom, ktorý by mal riešiť súčasné nízke ceny ropy. Vo štvrtok medzi ministrami arabských krajín Perzského zálivu v Katare však vyplynulo, že najväčší ropný producent OPEC Saudská Arábia nevidí k podobnému stretnutiu dôvod a verí, že momentálne je najlepšia do diania na trhu odmieta zasahovať.

Neochota obmedziť ťažbu súvisí tiež s konkurenčným bojom o trh v rámci samotného kartelu OPEC. „S ťažbou pôjdeme hore za každú cenu. Nemáme inú možnosť,“ povedal iránsky minister ropného priemyslu Bizan Zangáne. Irán v tomto prípade využíva rozviazané ruky po tom, ako sa v júli dohodol so svetovými mocnosťami o jadrovom programe.

Dohoda zároveň otvorila priestor k výraznému zvýšeniu dodávok ropy na trh. Minister ropného priemyslu očakáva, že okamžite po odstránení sankcií krajiny zvýši ťažbu o 500-tisíc barelov denne a do niekoľkých mesiacov potom o jeden milión barelov denne, čím by sa produkcia mala vrátiť na úroveň pred zavedením sankcií, teda na štyri milióny barelov denne.

Nízke ceny ropy poškodzujú predovšetkým Rusko a z toho dôvodu sa chce s krajinami OPEC zblížiť, aby im dohovoril. S OPECom Rusi rokujú v posledných mesiacoch mimoriadne intenzívne. V rozhovore pre britský denník Daily Telegraph ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič zodpovedný za energetiku nechcel upresniť, či je na stole aj nejaká dohoda. „Možno áno, možno nie, ale najpravdepodobnejšie nie,“ povedal. Rusko tvrdí, že vzhľadom na drsným pomery na sibírskych ropných poliach je pre neho zníženie ťažby ďaleko komplikovanejšie ako pre iných producentov z OPECu. OPEC toto tvrdenie považujú za výhovorku.

A. Dvorkovič ale naznačil, že Rusko je ochotné vyjednávať a so Saudami sa zhodne. Koniec koncov šéf ruského ropného gigantu Rosneft Igor Sečin je desaťročia pravou rukou prezidenta Vladimira Putina a ropná spoločnosť je zo 70 percent majetkom ruského štátu. „Keď Putin nariadi znížiť ťažbu, ťažiť sa prestane. To predsa vie každý, "povedal Telegraphu nemenovaný veterán OPECu. Energie navyše tvoria asi 60 percent ruského vývozu a práve ropa a plyn v súčasnosti prispievajú do štátnej kasy najmenším podielom od roku 2009.