Väčšina peňazí štátu určených pre najchudobnejších, ktorí dlhodobo nepracujú alebo ani nepracovali, teda nesmeruje do rómskych osád.
Na Slovensku žije podľa Atlasu rómskych komunít 403-tisíc Rómov, čo je 7,4 percenta slovenskej populácie. Úrady však neevidujú poberateľov dávok a prídavkov na základe toho, či je niekto Róm, alebo nie je. Analytici využili preto dva predpoklady - rómske rodiny sú mnohopočetné (s viac ako štyrmi deťmi) a druhým predpokladom boli okresy s vyšším podielom rómskej populácie – ide o 20 okresov južného a východného Slovenska (z 2 890 obcí žije rómska komunita v 1 070 obciach).
Dospeli tak k dvom číslam (pričom v oboch sú zahrnuté aj "biele" rodiny). Na podporu mnohopočetných rodín cez dávky a príspevky ide iba 0,2 percenta verejných zdrojov.
Pri výpočte vychádzajúcom z dávok pre ľudí v dvadsiatich okresoch, kde sa predpokladá vysoký podiel Rómov, INESS vyrátal, že tam smeruje cez sociálne dávky 2,2 percenta verejných zdrojov.
„Škrtanie v oblasti dávok a príspevkov by spôsobilo sociálnu katastrofu, no deficit verejných financií by sa znížil len o štvrtinu. To, samozrejme, neznamená, že dávkovú politiku netreba upravovať tak, aby vytvárala motivácie pracovať,“ povedal analytik Radovan Ďurana.
Analytici skúmali základné dávky a prídavky:
Dávka v hmotnej núdzi, ktorá sa vypláca, ak príjem človek nedosahuje ani úroveň životného minima, teda 198,09 eura. Jej výška sa potom pohybuje od 60,50 do 212,30 eur podľa počtu členov rodiny. K tejto sume štát vypláca príspevok na zdravotnú starostlivosť (dve eurá mesačne), aktivačný príspevok, ak sa človek aktívne pripravuje na zamestnanie (63,07 eura), príspevok na bývanie (od 55,80 pre jednotlivca a rodinu 89,20 eur).
V roku 2012 sa na tieto dávky a prídavky minulo 270,7 milióna eur pre takmer 360-tisíc ľudí. Táto suma je inak len jedno percento všetkých výdavkov štátnej kasy.
Ak ste si mysleli, že väčšina týchto výdavkov smerovala Rómom, mýlite sa. Takmer dve tretiny (presnejšie 62,7 percenta) získali jednotlivci bez detí. Jednotlivci s viac ako štyrmi deťmi, kde zrejme budú zahrnutí aj mnohí Rómovia, tvorili 0,2-percentný podiel na dávkach v hmotnej núdzi, respektíve 2,9 percenta, ak by sme rátali v štatistike s dvojicou s viac ako štyrmi deťmi. Ide spolu o 47-tisíc ľudí alebo 13,2 percenta zo všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi.
Rodiny s viac ako štyrmi deťmi stoja štát prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi ani nie 17 miliónov eur – ide o sumu nižšiu, ako je čiastka, ktorú vláda vyčlenila na výstavbu Národného futbalového štadióna.
Prídavok na dieťa. Dostáva ho rodič dieťaťa, ak pokračuje v štúdiu do 25. roku života, vo výške 22,54 eura.
Spolu ide o 1,16 milióna detí (z toho je 122-tisíc vysokoškolákov). Do rodín s viac ako piatimi deťmi smerovalo 15 miliónov eur, čo je podľa R. Ďuranu len kvapka v mori verejných financií. INESS rovnako zistil, že okresy s vysokým podielom Rómov nie sú významnými poberateľmi tohto prídavku, pretože len minimum Rómov poberá prídavok na deti počas vysokoškolského štúdia. Príspevok na dieťa sa vypláca 160-tisíc rómskym deťom v celkovej výške 44 miliónov eur.
Rodičovský príspevok, ktorý poberá rodič dieťaťa do troch rokov. V roku 2012 bol vo výške 194,70 eura, dnes je 203,20 eura. Mnohopočetným rodinám bolo v roku 2012 vyplatených šesť miliónov eur formou tohto príspevku, teda 1,8 percenta celkových zdrojov. Analytici predpokladajú, že 17 percent poberateľov rodičovského príspevku bolo rómskej národnosti a celkové zdroje vyplatené touto formou dosiahli 57 miliónov eur.
Aká je nezamestnanosť Rómov?
Rómovia sú čisto z rozpočtového hľadiska (nie z hľadiska zásluhovosti na základe odpracovaných rokov) menej nákladní pre štát v dôchodkovom veku. Z celkového počtu slovenských Rómov sú v penzii len štyri percentá z nich, u celkovej populácie je podiel až pätinový.
Skutočným problémom je nezamestnanosť Rómov. Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku pracuje len 20 percent rómskych mužov a deväť percent rómskych žien v produktívnom veku.
V celej SR eviduje Štatistický úrad vo veku 15 až 64 rokov zamestnanosť mužov na úrovni 66,6 percenta a žien na úrovni 53 percent. Zamestnanosť Rómov je teda približne štvrtinová oproti zvyšku populácie. Štatistiku pritom výrazne deformuje obyvateľstvo niektorých osád, v ktorých dosahuje nezamestnanosť rovných sto percent.
Investovať do inklúzie Rómov je nielen spravodlivé, ale aj rozumné, tvrdí Svetová banka. Odhady rozpočtovej návratnosti investícií do vzdelania sú v rozmedzí od 50 až 105 percent vyššie, než sú náklady. Výpočty predpokladajú, že vyššia vzdelanosť sa pretavuje do lepších budúcich výsledkov na trhu práce.
Napríklad analýza zamestnanosti ukazuje, že medzi slovenskými Rómami s ukončeným stredným vzdelaním je miera zamestnanosti o 12 percentuálnych bodov vyššia než u tých, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie. Lepšie výsledky zamestnanosti sa následne odrážajú vo vyšších príjmoch štátu prostredníctvom vyšších výberov dane z príjmu a nižších nákladoch na vyplatené dávky.
Vylúčenie Rómov z pracovného trhu má dopad aj na ich dávky. Pracujúci rodičia majú na druhej strane k dispozícii daňové zvýhodnenie (resp. dávku určenú pracujúcim) vo forme daňového bonusu vo výške 21,41 eura každý mesiac na každé dieťa.
V roku 2012 sa touto formou pracujúcim daňovým poplatníkom vrátilo z verejnej kasy 261 miliónov eur. Daňový bonus je teda formou zvýhodnenia, ktorú si rodina v hmotnej núdzi uplatniť nemôže. Navyše množstvo rómskych rodín žije v getách a chatrčiach, čím prichádzajú o niektoré dávky a príspevky. Rodina žijúca v ilegálnej chatrči prichádza minimálne o príspevok na bývanie (89,20 eur), školskú dochádzku (86 eur) a aktivačný príspevok (63,1 eur) tým, že nemá trvalé bydlisko.
Zdroj: INESS
Keď sa časté plodenie detí neoplatí
Svetová banka upozornila na hrozbu mimoriadne vysokej pôrodnosti, ktorá je údajne typická pre rómske etnikum. Pôrodnosť však spravidla závisí aj od sociálneho prostredia ľudí a nie od etnického pôvodu.
Pôrodnosť v rómskych rodinách, ktoré sú integrované, klesá, čo znamená, že ak majú rómske rodiny rovnaké alebo podobné sociálne prostredie ako majorita, aj ich pôrodnosť sa dostáva na rovnakú úroveň.
Často počuť obvinenia, že počtom detí sa rómski rodičia iba snažia zadovážiť si finančný príjem bez toho, aby museli pracovať. Ibaže niektoré dávky, ktorých výška sa odvíja od počtu členov domácnosti, sa nezvyšujú priamo úmerne k zvyšovaniu počtu detí.
Napríklad pri dávke v hmotnej núdzi rodič s jedným až štyrmi deťmi dostane sumu 160,40 eur. Akonáhle má rodina viac ako štyri deti, dávka sa zvýši na úroveň 216,60 eur, čo je však zároveň maximálny strop, bez ohľadu na počet detí. Rodina s desiatimi deťmi bude mať túto dávku len o 56 eur vyššiu ako rodina s jedným dieťaťom. Plodenie detí má tak ekonomický prínos len do istého počtu.
HDP na hlavu Róma sme na úrovni Afriky
Možnosť, ako znížiť rómsku pôrodnosť, je spomínaná integrácia – jej osvetu robia viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa snažia zvyšovať vzdelávanie medzi mladými Rómami, podporovať nadané rómske deti či zabezpečiť osirelým rómskym deťom náhradné rodiny. Pokiaľ však žije rómska rodina v dlhodobej izolácii od väčšinového obyvateľstva, začarovaný kruh sociálneho vylúčenia sa len prehlbuje.
Integrácia má aj ekonomický rozmer alebo, lepšie povedané, ekonomický potenciál. Integrácia Rómov je vskutku v národnom ekonomickom záujme Slovenska. Slovenský HDP by bol na Slovensku o 3,1 miliardy eur vyšší (ide o 4,4 percenta HDP naviac pri prepočte Svetovej banky vychádzajúcom z 320-tisíc Rómov), ak by Rómovia mali rovnaké možnosti zamestnať sa a rovnaké hladiny miezd ako nerómski občania.
Nezávideniahodné podmienky zamestnanosti medzi marginalizovanými Rómami na Slovensku sa premietajú do nezvyčajne veľkých rozdielov v prepočte HDP na obyvateľa medzi Rómami na jednej strane a zvyškom Slovákov na strane druhej. Medzi väčšinovou populáciou na Slovensku je priemerný HDP na obyvateľa približne 13 260 eur ročne, čo Slovensko kladie medzi 25 percent najbohatších krajín na svete.
Súčasne však priemerný podiel HDP na obyvateľa u slovenských Rómov je iba 1 400 eur ročne. Ak vezmeme do úvahy kúpnu silu, tak hladiny HDP medzi slovenskými Rómami sa rovnajú úrovniam zaznamenaným v krajinách subsaharskej Afriky a Južnej Ázie, ktoré patria naopak k 25 percentám najchudobnejších štátov sveta.