„Uvedomte si, že sa stále hovorí o komunistickom puči, ale keby nebolo niekoľkých blbých ministrov, ktorí podali demisiu, potom by nebolo možné, aby sa Klement Gottwald zaklínal ústavnosťou tohto komunistického puču,“ uviedol M. Zeman spomínajúc „ťažké chvíle“ i vlastné chyby národa.
„Bavme sa o tom, prečo sa v roku 68 našiel jediný statočný človek, ktorému som preto udelil štátne vyznamenanie, a to bol František Kriegel, a prečo sa všetci ostatní poondiali hrôzou,“ pokračoval prezident s tým, že mu zakázali vulgarizmy.
„A mimochodom, vôbec im to nepomohlo. Najprv tieto idoly dostali funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, potom klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie,“ dodal zrejme narážajúc na Alexandra Dubčeka, ktorý od apríla do októbra 1969 pôsobil ako predseda Federálneho zhromaždenia, od decembra 1969 do júna 1970 ako veľvyslanec v Turecku a ktorého následne vylúčili z Komunistickej strany a politicky ho prenasledovali.
Prezident okrem iného poukázal na zásadu z čias normalizácie, ktorá podľa jeho slov znela „musím zostať vo svojej funkcii, pretože by tam inak prišla ešte väčšia sviňa, než som ja“. Tá podľa neho demoralizovala spoločnosť a nádej Československu priniesla až novembrová revolúcia.
Okrem iného vyjadril úctu politikovi Michailovi Gorbačovovi, ktorý stál v čase revolúcie na čele Sovietskeho zväzu a ktorý sa podľa Zemana zaslúžil o vymanenie sa Československa „zo sovietskych pazúrov“.
