Pokračuje tak patová situácia, pri ktorej Atény aj veriteľské inštitúcie (Medzinárodný menový fond (MMF), Európska centrálna banka (ECB) a EÚ) čakajú od druhej strany ústupok pri vyjednávaní dohody o ďalšej úverovej pomoci vo výške 7,2 miliardy eur výmenou za hospodárske reformy a ďalšie škrty. 

Grécka vláda navrhla reformy, ktoré boli z ríše snov - bez akýchkoľvek čísel a dopadov na ekonomiku. Kľúčové rokovania sa tak presunú na pondelok večer z Luxemburgu do Bruselu. Čas sa míňa. Ak Grécko 30. júna nesplatí svoj dlh MMF, bude to znamenať jeho platobnú neschopnosť. Žiadna dodatočná lehota na splatenie dlhu podľa šéfky MMF Christine Lagardeovej neexistuje.

Šéfke fondu evidentne došla trpezlivosť a po neúspešnom rokovaní povedala, že by konečne rada rokovala „s dospelými ľuďmi“. „Čakáme. Dúfame, že najbližšie dní využijú grécke autority k tomu, aby sa vrátili s presvedčivými a dosiahnuteľnými opatreniami,“ povedala novinárom. V zákulisí sa mala gréckemu ministrovi financií Yanisa Varoufakisa zvítať oslovením „zdraví šéfka kriminálnikov“.

Predpokladá sa, že šlo len o nevinný žart, ktorý však mal súvislosť s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorý tento týždeň povedal, že MMF má kriminálnu zodpovednosť za situáciu, v ktorej je momentálne Grécko. 

According to good sources Lagarde introduced herself today to Varoufakis saying: "the criminal in chief comes to say hello"

— Pablo Rodríguez (@Suanzes) June 18, 2015

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici varoval grécku vládu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu a „zabránila tak katastrofickému scenáru“.

„Stále je možné nájsť dohodu a predĺžiť existujúci program pred koncom mesiaca, ale loptička je jasne na gréckej strane kurtu, musí sa chopiť tejto poslednej príležitosti,“ vyhlásil šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Zdôraznil, že Gréci majú ešte nasledujúce dni poslednú šancu.

Nové návrhy, ktoré neuspeli

V zákulisí pred rokovaním sa špekulovalo, že grécky minister financií Y. Varoufakis prišiel na rokovanie s novými návrhmi, čo sa naozaj potvrdilo. Extravagantný minister a profesor, ktorý v Grécku vyučoval teóriu hier, napríklad veriteľom navrhol:

  • takzvanú automaticky spúšťanú rozpočtovú brzdu (automated hard deficit brake). Tá má zabezpečiť, aby sa deficit krajiny nedostal pod istú hranicu. Na nestrannosť rozpočtových výdavkov by mala dohliadať rozpočtová rada (Fiscal Council), ktorá bude nezávislá od gréckej vlády. Podľa Y. Varoufakisa šlo o radikálny návrh, ktorý bol zo strany Grékov predložený ako „prejav dobrej vôle"
  • navrhol zriadiť novú daňovú a colnú inštitúciu, ktorá by fungovala pod záštitou parlamentu
  • rozšírenie a optimalizáciu privatizačného procesu v rokoch 2015 až 2025
  • reformy verejnej správy (zavedenie vhodných hodnotiacich systémov pre zamestnancov, znižovanie nemzdových nákladov, modernizácia a zjednotenie verejného sektora)
  • reforma súdneho a civilného práva
  • krátkodobý program, ktorým by sa obmedzilo nesplácanie úverov a exekúcie na nehnuteľností 
  • liberalizácia trhov a služieb

Je evidentné, že Gréci priniesli veriteľom kopy sľubov na reformy, ale nepredložili im žiadne čísla a konkrétne riešenia, ktorým by mohli okamžite šetriť a ušetriť peniaze. Sporom oboch strán je nákladný dôchodkový systém a výška DPH, ktorú chcú veritelia namodelovať tak, aby do rozpočtu priniesla v prepočte o jedno percento HDP krajiny naviac ako doteraz. Lenže o tom Gréci nechcú ani počuť a práve to bol kameň úrazu celého meetingu. 

„Musíme sa prispôsobiť novej kultúre platenia daní, ale nie cez vyššiu sadzbu DPH, ktorá posilňuje motiváciu podvádzať. Poctivých ľudí, ktorí rešpektujú zákony, nasmeruje do väčšej chudoby,“ napísal na blogu Y. Varoufakis, ktorý zverejnil neskoro večer.

Na dôchodkový systém má rovnaký názor. Krajina potrebuje podľa neho udržateľný systém, ktorý odstráni nelegálnu prácu, minimalizuje predčasné odchody do dôchodkov (pred dovŕšením 62. roku) a podporí motiváciu pracovať. Riešením nie je okresanie penzií, ktoré sa podľa prepočtov gréckej vlády znížili od krízy už o 48 percent. Gréci argumentujú tým, že síce náklady na dôchodkový systém sú vysoké, teda vo výške 16 percent HDP, čo je bezkonkurenčne najviac v EÚ, ale penzie od začiatku krízy klesali a zároveň došlo aj k prudkému poklesu hodnoty HDP, preto je nákladovosť penzijného systému relatívna. 

„Ďalšie znižovanie penzií by dotlačilo najchudobnejších do ešte väčšej chudoby a vyvolalo by v krajine masové protesty voči reformám,“ povedal.   

Grécky minister financií trvá na tom, že ide o hlboké ekonomické reformy. To mu síce nik neberie, ale ide o beh na dlhú trať. Grécka vláda sa však už podľa neho dohodla na spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá Grécko v otázkach štrukturálnych reforiem podporí a poradí. Už v piatok má Y. Varoufakis sedieť na rokovaní s generálnym tajomníkom OECD Angelom Gurríaom, kde majú prebrať tieto témy, ktoré Gréci veriteľom rovnako prisľúbili: 

  • problémy korupcie a verejného obstarávania
  • liberalizáciu odvetvia stavebníctva a veľkoobchodu
  • zriadenie jednotného kontaktného centra, ktorým by sa odbúrala byrokracia
  • rovnako sa zamerajú aj na sporný dôchodkový systém, ale z hľadiska toho, ako sa budú môcť znížiť náklady dôchodkových fondov, konsolidáciu dôchodkového fondu, nové poistno-matematické modely, nepôjde však o penzijné škrty

Gréci predložili aj plán na vyriešenie dlhodobého problému gréckych dlhopisov vo výške 27 miliárd eur v Európskej centrálnej banke (ECB), ktorý mal byť preradený do účtovníctva Európskeho stabilizačného mechanizmu (eurovalu ESM), čím by sa Grécku predĺžila doba na splatenie tohto dlhu. Technicky by to vyzeralo tak, že Gréci by si požičali nový úver z trvalého eurovalu ESM (do neho prispieva aj Slovensko), ktorým by si splatili podlžnosti voči ECB. Tento nápad by bol pre Grékov veľmi výhodný, pretože úroky v eurovale sú nízke a splatnosť dlhov podstatne dlhšia. 

Varufakisove návrhy ale ministri financií eurozóny, ECB a šéfka MMF zmietli zo stola. Čakať sa tak bude na pondelok, kde sa v Bruseli zídu najvyšší európski lídri (vo štvrtok to bola len euroskupina, teda ministri financií), aby situáciu definitívne vyriešili. Grécku totiž hrozí, že 30. júna mu skončí program a ocitne sa v platobnej neschopnosti. Navyše nebude mať z čoho splatiť pre MMF splátku vo výške 1,55 miliardy eur.

Demonštrácie a výbery z bánk

Medzitým sa situácia v Grécku vyhrocuje. Tisíce Grékov demonštrovalo vo štvrtok v Aténach za zotrvanie svojej krajiny v eurozóne. Účastníci mítingu pod mottom "Zostaneme v Európe" požadovali, aby sa vláda premiéra Alexisa Tsiprasa dohodla s partnermi a veriteľmi, aby si Grécko mohlo zachovať ako menu euro. Z prieskumov je zrejmé, že až 70 percent Grékov si praje ostať v eurozóne a na grexit nemá grécka vláda dostatočný mandát, preto sa bude chcieť nakoniec dohodnúť. 

S bankami to nevyzerá tiež ružovo. Tempo odlivu vkladov z gréckych bánk sa naďalej zrýchľuje a aktuálne sú výbery trojnásobné oproti minulému týždňu. Ľudia sa obávajú, že na banky budú uvalené kapitálové kontroly, ktoré by im obmedzili prístup k hotovosti. 

Za posledné tri dni si klienti bánk z radov domácností a firiem vybrali zhruba dve miliardy eur, čo je asi 1,5 percenta celkového objemu vkladov z konca apríla. Európska centrálna banka (ECB) kvôli tomu podľa reportéra The Financial Times Petra Spiegela vyjadrila pochybnosti, či sa grécke banky v pondelok znovu otvoria.