Odhalil, aká široká a profesionálne organizovaná je sieť firiem poskytujúcich daňovo-právne poradenstvo s cieľom ušetriť na daniach. A že aj na prvý pohľad málo významná krajina ako Slovensko v nej má významné postavenie.
Panamskí vyšetrovatelia spolu s brazílskymi a švajčiarskymi po takmer roku od prepuknutia kauzy v druhý februárový týždeň postupne predbežne zadržali troch čelných predstaviteľov firmy Mossack Fonseca s hlavným sídlom v Paname. U štvrtej, Sary Montenegro, ktorá šéfovala právnemu oddeleniu, vykonali zatiaľ prehliadku, ako uvádzajú posledné informácie britského portálu The Guardian.
Zadržanie pritom súvisí s najväčšou korupčnou brazílskou kazou Lava Jato. Medzi zadržanými sú aj dvaja spoločníci advokátskej kancelárie panamčan Ramón Fonseca a nemec Jürgen Mossack. Obom zamietli prepustenie na kauciu napriek slovám ich obhajcov o „slabých“ dôkazoch. Obhajkyňa druhého Marlene Guerra to podľa The Guardian vysvetlila tak, “že je tam riziko odletu z krajiny pre finančné prostriedky našich klientov”.
Kauza vlani medzi prvými prinútila k priznaniu kompletného majetku napríklad britského expremiéra Davida Camerona, keď odhalila utajený trust jeho otca. Dokonca dostala zo stoličky islandského premiéra Sigmundura Gunnlaugssona. Pre firmy v daňovom raji. Len ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa podarilo doma bez väčšieho rozruchu ustáť informácie o podozrivých finančných transakciách jeho veľmi blízkeho priateľa.
Slovenská vetva
Na Slovensku k zatknutiu či zadržaniu majetku tunajšieho občana nedošlo, no vďaka tunajšiemu bývalému daňovému poradcovi Gustafovi Davidovi Poelenovi a jeho účtom v privátne orientovanej banke sa „točili“ milióny eur pre Mexičanov, Španielov a ďalších klientov Mossack Fonseca. Tento človek mal vďaka svojej profesii veľmi dobré znalosti o pravidlách aj skutočnom stave kontroly tunajších finančných tokov z pohľadu ich možného zdaňovania a hlásenia na preverenie.
Holanďan pôsobil v Bratislave niekoľko rokov, naposledy v roku 1999 ako senior tax manažér v auditorskej spoločnosti PwC, ktorá patrí do takzvanej veľkej štvorky audítorov. Kauza tiež ukázala aj „efektívnosť“ tunajšej finančnej polície fungujúcej pri NAKA, ktorej úlohou je monitorovať a riešiť s bankami podozrivé bankové prevody.
Určite za slabinu systému možno považovať, že si hneď cez viacero tunajších bánk podľa schémy z Mossack Fonseca preposielalo peniaze. Privatbanka, ktorej sa kauza dotkla najviac, keďže práve G. D. Poelen v nej mal viacero účtov, dokonca v rámci upokojenia verejnej mienky a zlepšenia svojej reputácie šla verejnými vyhláseniami na hranicu bankového tajomstva.
Generálny riaditeľ Privatbanky Ľuboš Ševčík osobne novinárov vlani na jar informoval, že firmy G. D. Poelena už účty v Privatbanke nemajú. Banka ich zrušila ešte rok predtým, avšak nie z dôvodu rizikovosti, ale v rámci zefektívňovania svojho biznis modelu. Výnimkou ostal účet previazaný s bratislavskou nehnuteľnosťou G. D. Poelena. Privatbanku ovláda finančná skupina Penta, ktorá vlastní aj vydavateľa TRENDu.
Z Mexika na britské ostrovy cez Holandsko a slovenskú banku
Pre ilustráciu, ako sa peniaze klientov Mossack Fonseca presúvali, aby sa čo najviac zamotali finančné toky, sa oplatí pripomenúť príbeh mexickej právnickej firmy Doporto & Asociados S.C., o ktorej vlani informoval týždenník TREND spolu s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku.
Mexičania si cez Mossack Fonseca zriadili na Britských panenských ostrovoch firmu Perval. Jej akcionárom bol zas trust na Novom Zélande, no konečným užívateľom výhod, teda reálnym majiteľom bol Mexičan Luis Alejandro Doporto. Z Mexika potreboval previesť peniaze práve na britské ostrovy, kde je nulová firemná daň, no nie priamo, ale cez Holandsko.
Tamojšia firma nemala v Holandsku ani inde v Európe vlastný účet, preto sa suma takmer 88 miliónov mexických pesos (4,4 milióna eur pri vlaňajšom kurze) previedla cez účet G. D. Poelena v Privatbanke. Prevod z Európy na britské ostrovy je oveľa menej rizikovejší z pohľadu preverovania a prípadného hlásenia tamojšou bankou kontrolným orgánom, ako keby sa peniaze presúvali priamo z Mexika na ostrovy.
Posvietia si aj na Slovákov
Tento rok prebehne prvýkrát výmena informácií medzi veľkou skupinou štátov OECD o zostatkoch ich občanov v bankách za hranicami. Podobná výmena už prebehla medzi Európou a USA. Ide o projekt FATCA. Práve výmena údajov napríklad o zostatkoch Slovákov a slovenských firiem na cyperských či holandských bankových účtoch bude podľa šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho z pohľadu možného dodanenia zaujímavá.
„Početnosť subjektov, ktoré majú účty v daňových rajoch, možno nemusí byť nejako vysoký, ale veľký môže byť náš nález na dani. Typicky to využívajú bonitnejšie subjekty. Čiže neočakávam, že to budú desaťtisíce, stotisíce, ale ten nález môže byť zaujímavý,“ uviedol pre TREND.sk. Daniari za Slovensko túto výmenu údajov koordinujú.
