„Z pohľadu práce sa pozitívne dajú hodnotiť posuny v regulácii agentúrnej práce, aj keď nie dostatočnej a zvyšovania minimálnej mzdy,“ uviedol M. Páleník. Množstvo vážnych problémov však vláda poľa neho neriešila.
Ako príklad uviedol chýbajúce príplatky za prácu v nedeľu, absenciu individuálnej práce s nezamestnanými, bezzubú definíciu výnimočnosti dohôd o vykonaní práce a nútených živností, absenciu školení pre nezamestnaných, či neférové financovanie chránených dielní.
„Výrazným negatívom je legislatívne posilňovanie možností na korupciu na úradoch práce,“ uviedol šéf Inštitútu zamestnanosti. Kritizuje tiež nefinancovanie politiky zamestnanosti zo strany štátu a nastavovanie europrojektov tak, aby neprišli tým, čo ich najviac potrebujú, teda najmä nízko vzdelaným a veľmi dlhodobo nezamestnaným v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana upozornil na to, že zmenou valorizácie starobných dôchodkov na tento rok vláda zásadne podlomila vážnosť dôchodkovej reformy z roku 2012.
„Táto zmena priamo zvýši deficit Sociálnej poisťovne, hoci v uplynulom roku rástla kúpna sila dôchodkov,“ tvrdí analytik.
Za negatívum Ďurana považuje aj obmedzenie možnosti zárobku na dohodu u evidovaných nezamestnaných.
„Toto opatrenie považujeme za nešťastné, pretože v mnohých regiónoch chýbajú trvalé pracovné miesta, ktoré by mohli nezamestnaní obsadiť,“ povedal. Vláde vyčíta aj to, že aj napriek záväzkom v programovom vyhlásení rezort práce zatiaľ oficiálne nepredstavil svoje zámery v oblasti sociálnych služieb, kde sú nutné zásadné zmeny vo financovaní a potrebné je rozšíriť ich ponuku.
Rezort práce a sociálnych vecí analytik INESS pochválil len za navrhované zmeny v tzv. programovom výbere úspor z druhého piliera. „Takáto zmena zvýši slobodu a úžitok sporiteľov z ich úspor,“ tvrdí Ďurana.
