Na konci roka 2008 slovenský premiér v súlade s filozofiou hľadania vonkajších nepriateľov vyslovil podozrenie, že finančnú krízu niekto riadi. V kontexte tej svetovej, ktorá na Slovensko naplno udrie v roku 2009, nemá zmysel sa nad týmto tvrdením príliš pozastavovať.
No existuje aj iná kríza. Jej dôsledky ešte nie sú také viditeľné a priamočiare. Je to kríza slovenskej politiky – nie v zmysle politikárčenia, ale v zmysle činnosti, ktorej cieľom majú byť opatrenia zlepšujúce kvalitu života v tejto krajine.
V roku 2008 sa táto kríza prejavovala „len“ vulgarizovaním rétoriky, cieleným hľadaním obetí a stratou zábran. Pokračovala v kriminalizácii podnikania, erózii energetiky, zdravotníctva a justície. Zničila ilúziu, že tvorba spoločenských pravidiel je proces objavovania efektívnych riešení v odbornej a politickej debate – slovenský legislatívny proces je síce formálne parlamentný, ale fakticky sa zmenil na výrobu dekrétov na počkanie.
Tento proces erózie bude v roku 2009 pokračovať so zvýšenou silou. Príde ďalšie kolo v energetike a dôchodkovom systéme. Pridajú sa útoky na bankový sektor, ktorý vraj dáva menej úverov, než je Robertovi Ficovi milé. No vôbec najhorší jav bude rastúca intenzita rozkrádania verejných zdrojov.
Pribudnú nástenkárske škandály, malé (respektíve veľké) domov kamarátom, eurofondová žatva. Tak ako ukázal rok 2008, rozkrádanie bude drzé a priamočiare. To je vôbec najhorší symptóm slovenskej mizérie – keď politici zahadzujú strach kradnúť v priamom prenose.
Obe krízy sa budú prelínať. Tá globálna spôsobí, že na Slovensku bude v roku 2009 o niečo ťažšie zarábať peniaze, investovať, hľadať zákazníkov a predávať výrobky či služby. Táto kríza navyše bude slúžiť na ospravedlnenie domácich excesov. O čo viac bude vláda Roberta Fica Slovensku škodiť, o to viac bude tvrdiť, že je to nevyhnutná reakcia na globálne problémy.
Každá kríza vzniká ako dôsledok množstva malých, čiastkových, často neviditeľných problémov, ktoré sa v jednom okamihu spoja tým najmenej vhodným spôsobom. Finančná kríza mala svoj tipping point v okamihu, keď sa zrútil americký hypotekárny trh a následná vzájomná nedôvera vysušila globálne finančné toky.
Tá domáca kríza je ešte len v štádiu zbierania kamienkov do mozaiky. Ani jeden škodlivý zákon, ani jedno opatrenie nemajú osamote potenciál spôsobiť systémový šok.
Ale v roku 2009 len ignorant neuvidí, že slovenská politika kráča veľmi zlým smerom. A že táto kríza je riadená, aby sa prerozdelilo bohatstvo.
