Reálne mzdy rástli podľa neho najrýchlejšie za posledných sedem rokov a takisto nastalo oživenie v oblasti domácej spotreby. V budúcom roku bude Slovensko podľa rezortu financií taktiež rásť, tempo sa podľa P. Kažimíra zrýchli na 2,6 % HDP.

Ministerstvo financií tak tohtoročnú prognózu rastu hospodárstva ponecháva bez zmeny. Tú budúcoročnú však skresalo o 0,4 percentuálneho bodu z pôvodných 3 percent. „Prognózu na rok 2015 ovplyvnili samozrejme aj horšie vyhliadky zahraničného dopytu ako aj pokles vládnej spotreby, ktorý vyplýva z potreby konsolidácie a znižovania deficitu,“ vyhlásil vo štvrtok minister P. Kažimír.

Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko dodal, že jedným zo základných faktorov, ktoré na novú prognózu vplývali, je konflikt na Ukrajine a prijaté sankcie. Slovensko však podľa neho nepatrí medzi krajiny, ktoré by boli výrazne závislé na exporte do Ruska. Dominantnú časť nášho exportu do Ruska tvoria automobily nasledované elektrotechnickými výrobkami. „Priamy vplyv sankcií je relatívne malý. Čo je ale významnejším rizikom, je nepriamy vplyv, ktorý vyplýva najmä z oslabenia podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery v celej Európskej únii,“ tvrdí. Práve tieto vplyvy majú podľa M. Filka negatívny dopad na tohtoročný hospodársky rast v objeme 0,2 percentuálneho bodu a v budúcom roku 0,3 percentuálneho bodu.

Druhým faktorom je aj nová metodika výkazníctva ESA 2010. Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré priniesla, patrí napríklad vykazovanie výdavkov na vedu a výskum a takisto obranných výdavkov. Kým doteraz boli posudzované ako spotreba, podľa nových pravidiel sa evidujú ako investície.

Pomalší ako pôvodne očakávaný hospodársky rast v budúcom roku si však podľa ministra financií dodatočné konsolidačné opatrenia zrejme nevyžiada. Vďaka posilňujúcej domácej spotrebe totiž štát zrejme vyberie na daniach napokon viac, ako hovorili pôvodné odhady. Aktualizovanú daňovú prognózu by malo ministerstvo predstaviť budúci týždeň.

Podľa odhadov Slovenskej sporiteľne by však lepší vývoj zamestnanosti, miezd a spotreby domácností mal zvýšiť tohtoročné daňové príjmy štátu o približne 170 až 180 miliónov eur, čo predstavuje 0,25 percenta HDP. „To znamená, že ministerstvo financií by tak malo naplniť svoj tohtoročný cieľ deficitu verejných financií na úrovni 2,6 % HDP bez toho, aby muselo prijať dodatočné opatrenia,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Ešte v lete pritom rezort financií podľa nej odhadoval, že na splnenie tohtoročného cieľa bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v sume 140 miliónov eur. Podobne by mali byť daňové príjmy oproti pôvodným odhadom vyššie aj v ďalších dvoch rokoch, avšak iba o 0,1 percenta HDP v budúcom roku, resp. o 0,05 percenta HDP v roku 2016.

Rezort financií pritom očakáva, že s pokračujúcim hospodárskym rastom bude napredovať aj trh práce. Zamestnanosť by mala v tomto roku stúpnuť o 1 % a v budúcom roku o 0,4 percenta. Naďalej by mali rásť aj mzdy, ktoré v tomto roku najmä vďaka stagnácii spotrebiteľských cien stúpnu o 4,1 percenta. V roku 2015 by pri miernom oživení rastu cien mali reálne mzdy stúpnuť o 2,1 percenta.

Samotná inflácia totiž v tomto roku vykazuje najnižšie úrovne v histórii samostatného Slovenska. Ministerstvo financií odhad rastu cien v tomto roku ešte zrevidovalo o 0,1 bodu na 0,1 %. Znížilo aj odhad rastu cien v budúcom roku z pôvodných 1,5 percenta na 1 percenta. „V rámci jednotlivých komponentov pozorujeme výrazné zlacnenie potravín, mierny pokles regulovaných cien a len slabý rast čistej inflácie. Tempo inflácie by sa malo mierne zrýchliť v poslednom kvartáli tohto roka a pomaly akcelerovať v prvej polovici budúceho roka,“ píše v prognóze Inštitút finančnej politiky.