Ak by sa predpoveď WMO potvrdila, znamenalo by to, že už až 14 z 15 najteplejších rokov patrí do aktuálneho tisícročia. Je to jasný dôkaz, že Zem sa otepľuje.
WMO upozornila, že globálna priemerná teplota vzduchu nad pevninou a hladinou oceánov bola za obdobie od januára do októbra vyššia o 0,57 stupňa Celzia ako dlhodobý priemer za obdobie rokov 1961 až 1990. Ten bol presne 14 stupňov Celzia. Oproti rokom 2004 až 2013 predstavuje aktuálny rok nárast o 0,09 stupňa.
Ak sa do konca roka nič zásadné nezmení, doplnenie údajov o november a december by malo potvrdiť, že aktuálny rok bude rekordný. Najteplejšími rokmi sú zatiaľ 2010, 2005 a 1998. WMO upozorňuje, že dlhodobý trend otepľovania je jasný, zároveň však dodáva, že odstupy medzi najteplejšími rokmi sú záležitosťou len niekoľkých stotín stupňa.
„Nezaznamenávame zastavenie globálneho otepľovania. To, čo sme videli v roku 2014, plne korešponduje s tým, čo očakávame od klimatických zmien,“ vyhlásil generálny tajomník WMO Michel Jarraud. Poukázal na zásah človeka v podobe rekordne vysokých emisií skleníkových plynov.
WMO pritom nie je jediná organizácia, ktorá predpovedá, že tento rok bude najteplejší. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) už v októbri varoval, že viacero najteplejších mesiacov v dejinách meraní spôsobí, že padne aj celoročný rekord.
A to vedci ešte očakávajú príchod El Niña, teda periodicky sa opakujúceho zoslabenia studeného oceánskeho Peruánskeho prúdu a s tým súvisiace oteplenie tamojších vôd. Ak by jav prišiel, horúcim adeptom na prekonanie teplotného rekordu by bol už teraz aj rok 2015.
Firmy môžu čakať žaloby
Vedci z Oxfordskej univerzity vytiahli ešte trúfalejšie porovnanie, keď zmeny klímy obvinili z toho, že výrazne dopomohli k tomu, že rok 2014 bude pre Európu najteplejším od roku 1500. Financial Times, ktorý o tom informoval, poukazuje na to, že klimatickí vedci už desaťročia upozorňujú na vplyv emisií oxidu uhličitého zo spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu na globálne otepľovanie. Čoraz častejšie ho však spájajú aj s extrémami počasia a prírodnými živlami.
Vedci používajú stále dokonalejšie počítačové modely, ktoré zisťujú, aká je šanca, že by sa tieto anomálie diali aj bez vplyvu človeka. Denník upozorňuje, že to môže otvárať cestu žalobám voči veľkým energetickým spoločnostiam spaľujúcim fosílne palivá.
„Začiatkom 20. storočia, skôr ako globálne otepľovanie hralo významnú úlohu v našich klimatických podmienkach, bola šanca na taký teplý rok, akým je 2014, menšia ako 1:10 000,“ povedal pre FT Geert Jan van Oldenborgh z Holandského kráľovského meteorologického inštitútu (KNMI).
Aj tam sú presvedčení o tom, že rekord v Európe padne. Očakávajú priemernú teplotu za tento rok 10,5 stupňa, čo je o 0,3 stupňa viac ako v doteraz rekordnom roku 2007.
Grónsko je teplé aj vo vnútri
„Obzvlášť neobvyklé a znepokojujúce sú tento rok vysoké teploty rozsiahlych oblastí nad hladinou oceánu, vrátane tých na severnej pologuli,“ dodal M. Jarraud.
Korešponduje to s aktuálnymi zisteniami amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru, podľa ktorého teplota vzduchu a vody v arktickej oblasti stúpa dvakrát rýchlejšie ako v ostatných častiach sveta. Zmenšuje sa aj snehová prikrývka v oblasti.
Zlé správy sa v posledných dňoch týkali aj Grónska. Vedci vďaka satelitom objavili na najväčšom ostrove Zeme ďalšie celoročné jazerá, ktoré prispievajú k rýchlejšiemu topeniu ľadovcov. Štúdia publikovaná v časopise Nature Climate Change informuje o výskyte glaciálnych jazier v horných vrstvách ľadovcov, ktoré sa rozširujú do vnútrozemia a ich počet by sa vďaka otepľovaniu mohol do roku 2060 až zdvojnásobiť.
Správa prišla po tom, čo pred rokom objavili masu vody na ploche takmer 70-tisíc štvorcových kilometrov. Hĺbka jazera sa pohybuje od takmer piatich po až vyše 50 metrov. Vnútorné jazerá dokazujú, že sa ostrov nezohrieva len zvonku, ale aj zvnútra.
Narastajúci počet jazier tak urýchli ubúdanie ľadu v Grónsku. Sú tmavšie ako biely ľad či sneh, absorbujú viac tepla a zohrievajú ostrov. V ľadovci sa vytvárajú trhliny, kanály pod povrchom, oslabuje sa a jeho kusy sa oddeľujú a končia v oceáne.
Ani ďalšia štúdia venovaná Grónsku nepriniesla pozitívne zistenia. Vedci skúmali pomocou satelitných údajov z NASA veľkosť ľadovcového príkrovu a zistili, že sa medzi rokmi 1993 a 2012 výrazne zmenila na mnohých miestach. Práca publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences tvrdí, že to znamená, že sa môže Grónsko topiť podstatne rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Doterajšie počítačové modely totiž vychádzali zo zmien štyroch hlavných ľadovcov.
„Problém je v tom, že tieto modely boli použité len na štyri ľadovce, z ktorých jeden sa príliš nemenil, a predpovedalo sa, ako sa môžu v budúcnosti zmeniť. Výsledky týchto štyroch ľadovcov boli použité na odhad zmien všetkých zvyšných ľadovcov, na to, ako prispejú k rastúcej hladine mora. Naše výsledky ukazujú, že to nie je vhodné z dôvodu odlišných zmien na jednotlivých ľadovcoch v priebehu posledných desiatich rokov,“ uviedol pre portál NBCNews jeden z autorov štúdie Kees van der Veen z University of Kansas. Doterajšie modely neberú do úvahy napríklad rýchle zmenšovanie sa ľadovcov v juhovýchodnom Grónsku.
Svet sa nevie dohodnúť
Napriek neustálemu otepľovaniu svetlé zajtrajšky tak skoro neprídu. Klimatický summit v Lime sa skončil bez zásadného výsledku a krajiny riešenie problému len odsunuli. Rozvojové štáty sa nedokázali zhodnúť na základných stanoviskách s bohatými. Najmä India a Čína namietali, že body, ktoré navrhoval Západ by predstavovali pre ich hospodárstvo neúnosnú záťaž. Nateraz tak krajiny neodsúhlasili žiadne záväzky, ktoré by museli dodržiavať.
Zásadné body budúcej klimatickej zmluvy by sa mali opäť prerokovávať na summite v Paríži v závere budúceho roka. Nová dohoda má nahradiť v súčasnosti platný Kjótsky protokol, ktorý zaväzuje krajiny znížiť emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov. Ani na Čínu, ani na Indiu sa nevzťahuje, nepodpísali ho však ani USA či Austrália.
