Americká rodina v pondelok v New Yorku, v predvečer summitu OSN o zmenách klímy informovala, že sa postupne plánuje zbaviť všetkej svojej angažovanosti v biznise s ropou a fosílnymi palivami. Fond Rockefeller Brothers, ktorý spravuje investície za 860 miliónov dolárov, tak chce rozpredať podiely vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa spájajú s globálnym otepľovaním.
Rodina, ktorá už dlhšie kritizuje ropné spoločnosti pre ich krátkozrakosť a neschopnosť adaptovať sa na inovatívne postupy a zameranie na alternatívne zdroje energie, už opúšťa biznis s uhlím a s dechtovým pieskom, odpredaje podielov vo firmách s ďalšími fosílnymi palivami bude podľa jej stanoviska nejaký čas trvať.
Rockefellerovci majú ambíciu stať sa jedným z popredných kritikov zmeny klímy v dôsledku vypúšťania emisných plynov a podporovateľmi masívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie zo slnka, vetra či z prílivu.
„Je to morálny imperatív pre zachovanie zdravej planéty,“ vyhlásila Valerie Rockefeller Wayneová, prapravnučka ropného magnáta a správkyňa fondu.
Rockefellerovci nie sú jediní, kto sa vyslovil za ambíciu nepodporovať ďalej obchod s fosílnymi palivami, ich rozhodnutie je súčasťou širšej iniciatívy desiatok ďalších organizácií, penzijných fondov, nadácii a stovky jednotlivcov doteraz investujúcich v obchode s ropou. Spoločne sa zaviazali k odpredaju aktív v hodnote zhruba 50 miliárd dolárov. Mnohé z nich avizovali aj podporu alternatívnych zdrojov energie.
Predstavitelia subjektov, ktoré sa do iniciatívy zapojili, si podľa vlastných slov uvedomujú, že ich rozhodnutie priamo neohrozí silné ropné firmy a ani výrazne nezamáva s cenou akcií. Veď napríklad ExxonMobil má trhovú kapitalizáciu vo výške 412 miliárd dolárov, pripomína denník Financial Times.
Mohlo by však rozprúdiť celospoločenskú diskusiu a poškodiť ich renomé. Okrem toho by väčšia podpora alternatívnych zdrojov mohla viesť aj k prísnejším reguláciám a väčšej podpore obnoviteľných zdrojov aj od vlád, čo by v konečnom dôsledku ropné firmy poškodilo.
Rodina si podľa slov jej členov uvedomuje, že rozhodnutie môže vyznievať pokrytecky a ironicky, keď John D. Rockefeller vybudoval pred takmer storočím a pol impérium práve na ťažbe ropy. Údajne však nejde len o morálny, ale aj ekonomický rozmer a nový biznis model. „Sme absolútne presvedčení, že ak by žil, ako prefíkaný obchodník so schopnosťou hľadieť do budúcnosti by vycúval z fosílnych palív a investoval do čistých, obnoviteľných zdrojov energie,“ vyhlásil Stephen Heintz, prezident Rockefeller Brothers Fund.
Ropný magnát John D. Rockefeller podáva mincu dieťaťu na nedatovanej fotografii Zdroj: SITA / AP
Bohatstvo a vplyv Rockefellerovcov úzko zviazaných s ropou siaha ešte do 19. storočia, keď v roku 1870 založil John D. Rockefeller v Ohiu spoločnosť Standard Oil Company. Tá sa zaoberala ťažbou, prepravou a rafináciou ropy a skupovaním konkurenčných podnikov sa z nej stal najväčší spracovateľ ropy na svete. Bola jednou z prvých nadnárodných korporácii.
Nasledovalo zrejme najznámejšie protimonopolné ťaženie v dejinách a v roku 1911 Najvyšší súd USA označil Standard Oil za nezákonný monopol. Spoločnosť bola rozdelená do vyše troch desiatok menších firiem, z ktorých vzišli aj súčasní ropní giganti ako Exxon, Mobil či Chevron.
John D. Rockefeller sa spolu s bankovníckou rodinou Rothschildovcov považuje za najbohatšieho človeka v histórii, jeho majetok sa v súčasnom prepočte odhaduje v troch až štyroch stovkách miliárd dolárov. Pre porovnanie, najbohatší ľudia súčasnosti, Bill Gates a Carlos Slim, majú majetok presahujúci „len“ 80 miliárd dolárov. Z J. D. Rockefellera sa neskôr stal filantrop, ktorý stovky miliónov nalieval do charity či vzdelávania.
