„Nerovnosti sa prehĺbia, pretože príjem z kapitálu je oveľa menej rovnomerne rozdelený ako mzdy. Ak tiež predpokladáme, že nahradené budú najmä nízkokvalifikované pozície, zvýši sa aj rozdiel vo výške miezd,“ vysvetľuje K. Prettner.
Ako však dodáva, vďaka takzvanému "machine learningu" sa dajú automatizovať aj niektoré vysokokvalifikované práce.
Ako pri revolúciách v minulosti však podľa K. Prettnera ľudia nájdu uplatnenie v iných odvetviach. „Nové pracovné miesta sa vytvoria napríklad v sektore služieb, aj keď si ich zatiaľ nevieme predstaviť,“ myslí si ekonóm, podľa ktorého si ani pred 200 rokmi napríklad nikto nevedel predstaviť, koľko pracovných miest raz bude v reklame.
K. Prettner však upozorňuje, že v minulosti platil aj ďalší kompenzačný mechanizmus - vďaka nižším nákladom na výrobu klesla cena statku a spotrebitelia ho preto chceli kupovať viac. Zamestnancov preto nebolo potrebné prepustiť, pretože sa zvýšila výroba. Pri automatizácii to však podľa neho neplatí.
„Ak máte autonómne autá a ľudia budú chcieť viac využívať taxíky, aj tak nebudete potrebovať žiadnych taxikárov,“ hovorí. Automatizáciu totiž chápe ako absolútne nahradenie ľudskej práce kapitálom.
Ekonóm tiež pripomína, že nahrádzanie práce technológiami je vzhľadom na nízky demografický rast nevyhnutné. Dôležité je najmä pre krajiny, u ktorých sa rýchlo zvyšuje vekový priemer obyvateľstva. „Potvrdzujú to aj empirické dáta. Japonsko a Južná Kórea investujú do nových technológií viac,“ hovorí K. Prettner.
Ekonomický model, ktorý vytvoril, však ukazuje, že vďaka automatizácii aj krajina bez prírastku pracovnej sily môže dosahovať dlhodobý ekonomický rast.
