Dlhá cesta domov
Tisíctristokilometrovú cestu domov si delíme na dve noci. Jednu strávime mimo oficiálneho kempu priamo na pláži jednej z mnohých zátok deliacich Dánsko od Nemecka, druhú už priamo v Nemecku, v divočine na brehu jazera.
Potom nás čakajú už len nekonečné kilometre preplnených nemeckých a českých diaľnic. Zrazu sa musím na šoférovanie viac sústrediť a už len potupene v pomalom pruhu čakám na svoju príležitosť predbehnúť pomalší kamión.
Dánsko bolo odlišné. Prakticky všetky miesta boli čisté, usporiadané, cyklotrasami sa nešetrilo ani na rovinatom vidieku ani v úzkych mestách. Autá sa nikam neponáhľali a dodržiavali predpisy. Krajina je síce rovinatá, no všadeprítomný pohľad alebo dotyk mora ju robí predsa len zaujímavou.
Nie sú to majestátne kaňony Francúzska, ale práve severská atmosféra a architektúra dediniek a väčších miest, čo nám ostáva v pamäti. A nech majú bláznivý apríl hoci aj celý rok.
