Rizikový kapitál - slovenská fatamorgána

Slovenské vysoké školy chrlia právnikov a manažérov, hoci tí po škole, keď hľadajú uplatnenie, zažívajú najväčšie problémy. Pracovný trh si však dlhodobo pýta najmä technické zameranie a často sa prehliada, že práve to ponúka nielen uplatnenie a perspektívu, ale aj vysoký zárobok a okrem toho aj ocenenie a prestíž.

Technické školy boli však pre menší záujem prehliadané v prospech humanitných odborov a aj dôsledkom toho je nevybudovaný ekosystém pre inovácie a následne neexistujúci trh s rizikovým kapitálom na realizáciu inovatívnych nápadov.

Podnikatelia na Slovensku získavajú uznanie predovšetkým na základe inovácií a tie majú zväčša technologický charakter. Dobrými príkladmi toho, že technológie a inovácie vedú k prestíži a vyšším zárobkom, sú napríklad IT spoločnosti Eset, Sygic a Anasoft. Eset bola už viackrát Firmou roka, vlani sa Podnikateľom roka stal zakladateľ a spolumajiteľ spoločnosti Sygic Michal Štencl a Manažérom roka zasa Michal Hrabovec, spoluzakladateľ a prezident firmy Anasoft, ktorá získala aj titul IT firma roka. Treba však spomenúť aj Podnikateľku roka Táňu Kyseľovú. Vedie úspešnú internetovú cestovnú kanceláriu Pelikan.sk založenú na inovatívnom marketingu. O ich úspechu netreba pochybovať a ich hviezda ešte vonkoncom nezachádza.

Slovenské paradoxy

So všetkými štyrmi firmami súvisí viacero slovenských paradoxov. V prvom rade treba spomenúť fakt, že fungovali s výraznými úspechmi na trhu doma i v zahraničí niekoľko rokov, no do centra záujmu sa dostali až po tom, čo celá spoločnosť alebo niekto z vedenia získal niektoré z ocenení.

Napríklad Sygic – malá firma, ktorá vyrába navigačný softvér úspešne konkurujúci veľkým svetovým hráčom, sa viackrát umiestnila na popredných miestach najrýchlejšie rastúcich mladých spoločností v oblasti technológií v krajinách strednej a východnej Európy. Doma bola dlhodobo prehliadaná. Hoci ju mnohí Slováci poznali, ani na um im nezišlo, že by mohla pochádzať zo Slovenska. Pritom má pobočky v západnej Európe, Číne či na Taiwane.

Okrem cien však tieto firmy spája aj podobný podnikateľský príbeh. Všetky zakladali mladí ľudia s inovatívnym nápadom spojeným s vysokou mierou rizika. Takmer tradičný príbeh IT podnikov v Silicon Valley či škandinávskych krajinách. Líšia sa však v zásadnej veci. Podnikateľská idea a biznis plán v IT sektore v USA automaticky končia na stole manažérov fondov rizikového kapitálu. Spomínané slovenské firmy však začínali z vlastného kapitálu.

Vynára sa tak ďalší slovenský paradox. Existuje tu potenciál, v ktorom by sa mohol rizikový kapitál uplatniť, neexistuje preň však funkčný systém, najmä pokiaľ ide financovanie skorých štádií inovatívnych podnikov. Pritom peňažné zdroje sú jednou zo základných prekážok, ktoré treba pri rozbiehaní biznisu zdolať. Nedostupné financie sú osobitným problémom, hlavne ak ide o inovatívnu podnikateľskú ideu. Úver od bánk sa vtedy získava len veľmi ťažko.

Rizikový kapitál teda nemá na Slovensku tradíciu a je skôr fatamorgánou. Problém je možno čiastočne zakorenený v názve, ktorý sám osebe vyvoláva nedôveru. Okrem toho slovenských podnikateľov odrádza práve fakt, že by niekto cudzí mal vstupovať do ich vlastnej práce, a to i napriek tomu, že od neho čerpajú prostriedky na rozbeh alebo rozvoj firmy. Často uvádzanou príčinou je aj nedostatočné povedomie o tejto forme získavania prostriedkov. Optimálna forma rizikového financovania však nie je založená len na vklade kapitálu, ale aj skúsenostiach, kontaktoch a know-how, ktorých úlohou je pomôcť prekonať riziko spojené s inovatívnym nápadom a dosiahnuť maximálny možný zisk.

Samozrejme, v praxi to nefunguje tak, že čo nápad, to úspech. Prípadný krach je však viac akceptovaný na druhom brehu Atlantiku ako na Slovensku či v Európe vôbec. Všeobecne platí, že Európanov preto v porovnaní s Američanmi oveľa menej láka riziko spojené s podnikaním a chýba im podnikateľský duch. Firemný bankrot je v Európe vnímaný takmer ako trestný čin a podnikatelia málokedy dostávajú druhú šancu. V USA neúspech akceptujú.

Chýba funkčný ekosystém

Problém tkvie v úplných základoch. Na Slovensku chýba funkčný ekosystém pre inovácie. Nemožno sa spoliehať na spomínané úspešné príbehy IT firiem, že sú dostatočne motivujúce aj pre iné začínajúce podniky z iných sektorov s rovnako veľkým potenciálom. Pri vstupe na IT trh treba totiž prekonávať menšie bariéry, ako keď na trh vstupujú podnikateľské idey z oblasti biotechnológií, nanotechnológií alebo strojárstva, ktoré sa však len zriedkavo môžu spoliehať na vlastné zdroje. Práve pre tieto odvetvia je životne dôležitý funkčný ekosystém pre inovácie vrátane financovania rizikovým kapitálom.

Na tvorbe inovačného potenciálu sa podieľa päť hlavných aktérov – univerzity, podniky, médiá, mimovládne organizácie a vláda. Pokiaľ tieto elementy vzájomne nespolupracujú, inovačný potenciál sa jednoducho nevyvinie. Nápady a objavy vznikajú na univerzitách, kde môžu zapadnúť prachom, ak nedochádza k správnej synergii. Firmy nemajú do čoho investovať, chýbajú priority výskumu a vývoja, médiá sa o nápadoch nedozvedia, a preto o nich neinformujú, a potenciálni podnikatelia následne nevedia o všetkých svojich možnostiach.

Najlepším príkladom fungujúceho ekosystému je hlavné ohnisko Silicon Valley – mesto Palo Alto. Nachádza sa uprostred dôležitých dopravných tepien, v okolí je niekoľko letísk. Srdcom organizmu je univerzita, ktorá prakticky z centra mesta produkuje inovácie a okolo nej sa sústreďuje asi sedemtisíc podnikov – napríklad Google, Oracle, Accenture, HP či Facebook. Na nápady aktívne reagujú najmä miestne, ale i svetové technologické blogy. Inovácie priťahujú rizikový kapitál, ktorý tu má najvyššiu koncentráciu na svete. K rozvoju regiónu aktívne prispieva štát aj mimovládne organizácie.

Samo Palo Alto má len okolo 58-tisíc obyvateľov. Porovnateľné parametre má napríklad Poprad vrátane dopravnej infraštruktúry, letiska a univerzitného pracoviska. Palo Alto sa v rebríčku konkurencieschopnosti The Global Urban Competitivenes Report 2010 zaraďuje na 121. miesto, kým na porovnanie Bratislava s viac ako 400-tisíc obyvateľmi až na 187. miesto.

Trhliny v synergii

Na Slovensku sú teda trhliny v takejto synergii zjavné. Univerzitné spin-offy nie sú viditeľné, nevzniká platforma pre rizikové financovanie najskorších štádií tzv. seed a early stage, keď prostriedky smerujú na podporu výskumu a vývoja ešte pred vznikom podniku a reálneho produktu. Štát sa v tejto oblasti neangažoval, biznis anjeli sú zriedkaví a neorganizovaní a fondy zo zahraničia sa následne nemajú na čo napojiť. Inovácie potom vznikajú náhodne.

Aj keď technológie, veda, výskum, inovácie tu majú obrovský potenciál a otvárajú mnohé možnosti na uplatnenie pracovnej sily, technické a vedecké smery sa zameriavajú iba na teoreticko-praktický aspekt poznatkov, nie ich komerčné využitie. V osnovách chýba podnikateľské vzdelávanie, ktoré by aj vo vedcoch pestovalo podnikateľského ducha. Absolventi perspektívnych technických odborov majú len akademické zručnosti. Vôbec nevedia, ako založiť firmu, kde získať zdroje a už ani neuvažujú o možnosti, že by mohli svoju myšlienku komerčne rozvinúť aj v takých podmienkach, že by 40 percent podniku bolo v rukách fondu rizikového kapitálu.

Nápady tak ostávajú nezrealizované. Keby systém rizikového kapitálu na Slovensku fungoval, príkladov nielen úspešných IT firiem, ale aj firmy z iných odvetví by mohli byť stovky. Idey, najmä tie založené na vedeckej báze, ostávajú na papieri publikované ako vedecká práca a čakajú, kým na ne príde niekto, kto sa pohybuje v oveľa vhodnejších podmienkach na podnikanie, ako sú na Slovensku. Bratislavu tak namiesto popredných miest konkurencieschopnosti či atraktivity pre podnikanie môžeme nachádzať skôr medzi top mestami s najvyššími nákladmi na život.

Autor je predseda predstavenstva spoločnosti Neulogy, autorka je editorka portálu EurActiv.sk.