Podľa W. Perryho sa predovšetkým vracia nebezpečenstvo jadrového holokaustu, ktorého sa svet obával za studenej vojny. Je tomu tak preto, že sa neustále zhoršujú vzťahy s Ruskom. Zatiaľ to ale podľa neho nie je ešte také hrozné ako za studenej vojny.
„Takže nechcem naznačovať, že jadrová vojna je pravdepodobnejšia než počas studenej vojny, je však pravdepodobnejšia, než sa dosiaľ myslelo,“ poznamenal exminister obrany, ktorý sa v ostatných 25 rokoch sústredil na zníženie rizika jadrovej katastrofy.
Ďalším dôvodom na znepokojenie je podľa W. Perryho to, že najväčší jadroví konkurenti Spojených štátov - Rusko, Čína, India a ďalší - sa predháňajú vo vývoji stále lepších, rýchlejších a ničivejších zbraní.
Predstavitelia Pentagonu podľa W. Perryho už upozornili Kongres, že v priebehu 20 rokov budú potrebovať až 450 miliárd dolárov, možno aj viac, aby nahradili starnúci jadrový arzenál. To znamená potrebu nových bombardérov, nových ponoriek a nových rakiet.
S iróniou k tomu exminister poznamenáva, že sa tak deje na konci mandátu prezidenta Baracka Obamu, ktorý na začiatku svojho funkčného obdobia v apríli 2009 v Prahe sľúbil, že bude pracovať na tom, aby sa svet zbavil jadrových zbraní.
Teraz navyše podľa W. Perryho pribudli ďalšie dve nebezpečenstvá, ktoré v období studenej vojny neboli. Jedným je riziko jadrového terorizmu a druhým regionálneho nukleárneho konfliktu, napríklad medzi Indiou a Pakistanom. „Keď tieto dve riziká pridáte, potom je nebezpečenstvo jadrovej katastrofy väčšie,“ konštatoval.
