Odhliadnime na chvíľu od toho, že séria opatrení, ktorú vláda Roberta Fica zavádza do života, je zlá, škodlivá a dusí potenciál na budúci rast. Voliči to tak chceli a treba to rešpektovať. Po tomto zenovom zmierení sa s realitou sa poďme pozrieť, ako sa kabinet popasoval s technickou úlohou rozplánovať gazdovanie štátu, samospráv a verejných inštitúcií.
Absolútne reálny. Tak označil predseda vlády dokument, podľa ktorého má verejná správa v budúcom roku vyrobiť sekeru už „len“ za 2,2 miliardy eur, teda menej ako tri percentá HDP. Nuž takto. Kto si prečíta celý ten zhruba tristostranový dokument, ktorý linkuje príjmy aj výdavky vlády a ostatných verejných inštitúcií v najbližších troch rokoch, pochopí, že o absolútne reálnom rozpočte hovoriť nemožno.
No v porovnaní s vládou Fico I. možno hovoriť prinajmenšom o vyššej miere reálnosti a zodpovednejšom prístupe. Makroekonomické rámce sú načrtnuté tak dobre, ako sa v danej chvíli dá. Uvedomujúc si veľkú mieru neistoty v stále turbulentnom ekonomickom vývoji, ministerstvo financií sa triezvo rozhodlo odložiť bokom vyše 300-miliónovú rezervu pre prípad, že by bolo predsa len horšie.
Srdce zástancu opatrného prístupu zaplesá aj pri návrhu nechať rezervu pre prípad, že sa nepodarí vyhnať z druhého piliera toľko ľudí, ako si architekti jeho deštrukcie vytýčili. A poteší aj otvorené pomenovanie reality, ktoré si však bežný volič Smeru neprečíta. Keby čítal, dozvedel by sa napríklad, že aj za Fica idú ceny potravín nahor a stále pôjdu. A že na zníženie napätia vo financovaní vzdelávania by stálo za zváženie prepúšťanie učiteľov či zatváranie škôl.
Rozpočet Petra Kažimíra je tak menej marketingovo okázalý a viac prezieravo opatrný ako za čias ministrovania Jána Počiatka. Problém je, že aj to rozumné v ňom nemusí prežiť schvaľovanie v parlamente. Kým rezervu na druhý pilier môže vláda pomaly chystať na rozpustenie (ľudia sa neradi vzdávajú peňazí, ktoré už videli na výpise z účtu), na rezervu na nepredpokladaný vývoj si už brúsia zuby napríklad štrajkujúci učitelia. A záujemcov sa v parlamente iste stretne viac. Nehovoriac o tom, že rozpočet zatiaľ vôbec nepočíta, že by z výdavkov alebo zo štátnych aktív investoval do veľkého sna o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní.
A keď už je reč o rezervách: vláda sa rada pochváli, že na chod svojho úradu si vystačí s menším objemom peňazí, no kabinet sa stále nevzdáva päťmiliónovej špeciálnej rezervy na mimoriadne potreby. Teda na rozdávanie. Veď zasa, marketing si R. Fico úplne neodriekne ani na začiatku volebného obdobia.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 41/2012. Téme rozpočtu sa TREND venoval v článku Ako sa oberá nízke ovocie.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
