Politici pri otváraní školského roka upriamili svoju pozornosť na platy učiteľov. Premiér Peter Pellegrini vyhlásil túto otázku v regiónoch za vyriešenú a chce presunúť pozornosť na odmeňovanie profesie v hlavnom meste. „Plat, ktorý sa vypláca, inak pôsobí v Banskej Bystrici, Lučenci a inak v Bratislave, kde náklady na život sú úplne odlišné. Budeme musieť hľadať možnosti kombinácie, či samosprávy vedia a budú schopné zvládnuť financovať zvýšený príplatok pre pedagógov, keď ich potrebujú nájsť a motivovať. Otázne je, či to má robiť vláda, alebo to má byť v kombinácii vláda a samosprávy," vyhlásil premiér pre TASR.

Riaditelia škôl: Toto nás trápi najviac

Ministerke Martine Lubyovej by bolo ľúto, keby nemohla pokračovať v riadení školstva po voľbách Zdroj: TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová označila nedostatok pedagógov za problém, ktorý prekračuje možnosti samosprávy. "Takže si myslím, že je to niečo, čo treba riešiť z centrálnej úrovne," skonštatovala na adresu prilákania mladých ľudí do školstva. A napokon ministerka školstva Martina Lubyová vyzdvihla deväťpercentné navýšenie platov pre začínajúcich pedagógov. „Mala som dva roky na to, aby som niečo začala robiť. Je to strašne krátky čas. Kým ten systém pochopíte, urobíte nejaké opatrenia, tak sa nedočkáte toho, aby ste videli výsledky," vyhlásila s tým, že z toho pohľadu by jej bolo ľúto, keby v novom volebnom období opäť nestála na čele rezortu školstva.

Viaceré opozičné strany považujú riešenie problémov školstva po voľbách za prioritu. TREND sa preto opýtal riaditeľov škôl naprieč krajinou, čo by najviac pomohlo im.

Roman Baranovič, riaditeľ Cirkevnej základnej školy Narnia, Bratislava

Riaditelia škôl: Toto nás trápi najviac

 „Bol by som rád, keby bolo možné v Bratislave nájsť nových učiteľov. Plat 1200 eur v hrubom je špičkový pre učiteľa z Hodrušských Hámrov, ale v hlavnom meste na prilákanie nových pedagógov nestačí. Plošné zvýšenie platov učiteľov o desať percent od budúceho roka to nevyrieši. Tiež je nevyhnutné zjednodušiť systém v školstve. Školská legislatíva je čoraz komplikovanejšia, k pravidlám sa neustále niečo nabaľuje alebo sa z nich škrtá a výsledkom je chaos. Najnovšou ukážkou sú odpisy registra trestov, ktoré boli prijaté bez akejkoľvek diskusie. Verím, že po voľbách bude zjednodušenie systému kľúčová téma.”

Katarína Hviščová, Cirkevná základná škola sv. Jána Krstiteľa, Sabinov

„Geometricky rastie zaťaženie škôl administratívnou agendou. Najnovšie sa zmenilo zaradenie učiteľov do mzdových taríf, takže sme museli všetkým vystaviť nové zmluvy a platové dekréty. Pripravovali sme sa na obedy zadarmo a od zajtra uvidíme, či a aké problémy to prinesie. A zaujímavý bude tiež prechod na nový systém vzdelávania učiteľov, o ktorom zatiaľ poriadne nikto nič nevie. Aj z tohto pohľadu – všetko to zvládnuť – je učiteľstvo na Slovensku skôr poslanie než povolanie.“

Ján Mekiňa, riaditeľ ZŠ Súľov - Hradná

„V školstve je neuveriteľný chaos, pretože školská legislatíva je komplikovaná a nejednoznačná. Najnovšie chýbajú jasné pravidlá ako postupovať v komunikácii s rodičmi, s úradmi a v oblasti ochrany osobných údajov. Štátna a verejná správa prechádzajú na nový, elektronický spôsob komunikácie a sledovať a zabezpečiť túto novú agendu prestáva byť v ľudských silách. Peniaze z eurofondov by nám mali pomáhať, ale aj s tým súvisí spleť pravidiel a obrovská administratívna záťaž, v ktorej sa málokto dokáže orientovať bez pomoci špecialistov.“

Riaditelia škôl: Toto nás trápi najviac

Prezidentka Zuzana Čaputová otvorila školský rok na ZŠ Turnianska v Bratislave Zdroj: TASR

Katarína Morvayová, riaditeľka ZŠ a Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským Dunajská, Bratislava a predsedníčka Združenia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským

„V oblasti podpory národnostného školstva je situácia dobrá. Komunikácia s ministerstvom školstva je na veľmi dobrej úrovni a rezort zohľadňuje naše pripomienky k navrhovaným zákonom. Podporu cítime aj zo strany Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý nám pomáha s výdavkami na zabezpečenie výučby. Zápasíme s dotáciami na školské obedy, najmä pre veľké školy bude náročné zabezpečiť v priebehu obednej prestávky obedy pre všetky deti.“

Stanislav Kráľ, riaditeľ Spojenej školy v Čaklove (okres Vranov nad Topľou)

„Veľmi by nám pomohla dvanásťročná povinná školská dochádzka. Sme škola, ktorú na sto percent navštevujú rómski žiaci, zväčša zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A hneď po dovŕšení desaťročnej povinnej školskej dochádzky od nás odchádzajú, hoci do skončenia štúdia im chýba len rok. Je to škoda pre všetky strany, pretože oni skončia bez výučného listu, štát platí za neukončené vzdelávanie a nám chýbajú v rozpočte peniaze, s ktorými sme počítali na posledný ročník.“

Alena Petáková, riaditeľka ZŠ Bratislava – Lamač a prezidentka Združenia základných škôl Slovenska

Riaditelia škôl: Toto nás trápi najviac

„Pomohol by nám vyšší normatív na žiaka, aby sme mali financie na individuálne potreby školy. Rezort ich pri výpočte nákladov na žiaka nezohľadňuje. Platy nepedagogických zamestnancov vo veľkých mestách, odmeňovanie odborných tímov – psychológov, špeciálnych pedagógov či asistentov, krúžková činnosť, ktorú žiadajú rodičia – to všetko musíme financovať z úspor. V tomto školskom roku nás čaká opäť množstvo administratívy – prechod na nový systém vzdelávania učiteľov si vyžiada veľa papierovania od prípravy nového etického kódexu až po individuálne plány vzdelávania.“

Ľubica Petríková, zástupkyňa zriaďovateľa Súkromné gymnázium Katkin park a viceprezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska

„Aj tento rok budeme čeliť zo strany VÚC diskriminačnému určovaniu najvyššieho počtu žiakov pre prvé ročníky stredných škôl, čo považujeme za porušovanie rovnosti zriaďovateľov, ktorú deklarujú zákony Slovenskej republiky.“

Ján Horecký, riaditeľ Gymnázium sv. Františka z Assisi, Bratislava

SR Slovensko školstvo petícia financovanie BAX
Zdroj: Pavel Neubauer
SR Slovensko školstvo petícia financovanie BAX

 „Školám pribudlo obrovské množstvo povinností a okrem vzdelávania a výchovy musia zabezpečiť verejné obstarávanie, ekonomiku, zdravotnú službu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, hospodársku správu, osobnostný rast zamestnancov či komunikáciu s rodičmi a mnohými úradmi. Vedenia škôl sú zodpovedné za stovky žiakov a desiatky zamestnancov, čo zodpovedá stredne veľkému podniku, pritom na rozdiel od súkromnej sféry a štátnej správy tieto úlohy neplnia špecializované oddelenia, ale traja-štyria vedúci pracovníci. Úlohou politikov je pochopiť, čo všetko má dnes škola na pleciach a následne ju personálne a finančne posilniť, aby mohla plniť ústavou garantovanú verejnú službu vzdelávania. Alebo môžu zaviesť špecializovanú štátnu správu, ktorá bude školám poskytovať externú podporu aspoň na takej úrovni akú má dnes priemerná pošta alebo hociktorá verejná organizácia.