Poradná skupina eurokomisie pre Európsky kvalifikačný rámec označila novo zavedené procesy za „jasné, transparentné a dôveryhodné pre ostatné členské štáty“. Rezort školstva tak splnil hlavný predpoklad zabezpečenia základného nástroja celoživotného vzdelávania.

Slovensko sa stalo v poradí 33. krajinou, ktorá priradila svoj národný kvalifikačný rámec k Európskemu kvalifikačnému rámcu (EKR). Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej teraz podnikne ďalšie kroky v oblasti kvalifikácií.

Flexibilnejšie preškolenia

Prvoradým má byť prepojenie národnej databázy kvalifikácií s európskou databázou ESCO a európskym portálom Learning Opportunities and Qualifications.

Ďalej plánuje označenie úrovne slovenského kvalifikačného rámca v popise kvalifikácií na slovenských dokladoch o vzdelaní do roku 2018.

Ministerstvo sa zaviazalo udržať Národnú sústavu kvalifikácií v súlade s Národnou sústavou povolaní, ktorá patrí pod ministerstvo práce. Rezorty si od toho sľubujú väčšiu flexibilitu v preškoľovaní ľudí, ktorí môžu prísť o prácu.

Príprava na štvrtú priemyselnú revolúciu

Podľa štátnych tajomníkov oboch rezortov je to dôležité v kontexte takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie. V nej má technologický pokrok spojený so zlepšovaním sa robotov a umelej inteligencie vytvoriť tlak na väčšiu flexibilitu pracovníkov. Pre tých, čo prídu o prácu, bude kľúčová dostupnosť kvalitného celoživotného vzdelávania.

Zástupca Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu Koen Nomden tento krok Slovenska ocenil´. „Týmto krokom sa zjednoduší akceptácia dosiahnutej kvalifikácie a odstránia sa prekážky vo voľnom pohybe pracovných síl v Európe,“ uviedol.

Upozornil na to, že v Európe žije 70 miliónov digitálne negramotných ľudí.

Národná sústava zjednocuje nároky na jednotlivé kvalifikácie a popisuje rôzne cesty ich získavania – prostredníctvom formálneho vzdelávania v škole, neformálneho vzdelávania v rámci systému celoživotného vzdelávania i vzdelávania napríklad v súvislosti so záľubami vo voľnom čase.

Tým predstavuje významný podnet pre ďalšie vzdelávanie zamestnancov, keďže si budú môcť zvýšiť kvalifikáciu aj inak ako v škole. Slovenský kvalifikačný rámec predstavuje nástroj, ktorý umožní zamestnancom ľahšie sa uplatniť so svojou kvalifikáciou na európskom trhu práce.

Umožní im adekvátne sa zaradiť v rámci požadovaných kvalifikácií v tom - ktorom členskom štáte EÚ, keďže základom pre všetky krajiny je spoločný Európsky kvalifikačný rámec.

V minulosti bolo problémom, keď kvalifikácia získaná v jednej krajine často vyžadovala odlišné štandardy ako kvalifikácia na rovnakú pozíciu v inej krajine. Vznikala tak bariéra pri zamestnávaní kvalifikovanej pracovnej sily za hranicami.

Slovenský kvalifikačný rámec má osem úrovní, pričom na každej z nich popisuje požadované vedomosti, zručnosti a kompetencie zamestnanca. Týchto osem úrovní je potom previazaných s jednotlivými kvalifikáciami z Národnej sústavy kvalifikácií ministerstva práce.