Podľa komentátora Reuters Pierra Brancona sa Moskva v roku 2023 bude čoraz viac približovať k severokórejskému ekonomickému modelu. Argumentuje, že krajina je stále závislá na exporte plynu a ropy, ktorých vysoké ceny v roku 2022 zabránili najhoršiemu ekonomickému kolapsu. Teraz sa však stabilizujú, dokonca klesajú.
Cena surovej nafty z Uralu klesla oproti vrcholu v marci 2022 o 40 percent. V októbri 2021 predpovedal Medzinárodný menový fond na rok 2023 rast ruského hospodárstva o 2 percentá. Teraz, po trojpercentnom poklese HDP krajiny predpovedá ďalší prepad o 2.4 percenta. V praxi by to pre Rusko malo znamenať stratu HDP vo výške 200 miliárd dolárov.
Dôsledkom by mal byť nápor na verejné financie, ktoré sú pod tlakom vojnových výdavkov. Podľa národnej banky Fínska sa vojenské náklady krajiny v roku 2022 zvýšili o 53 miliárd dolárov. Náklady Rusko hradilo z rezerv, ktoré však nevydržia navždy.
Vláda Vladimira Putina už medzičasom začala preberať kontrolu nad hospodárstvom prostredníctvom povinného povoľovania predaja kapitálu západných firiem, najmä vo finančnom a energetickom sektore. Štátne firmy, štátne banky a spriatelení oligarchovia nakúpili opustený majetok za umelo nízke ceny.
Namiesto drobnohľadu zahraničných investorov, argumentuje P. Brancon, bude nasledovať rozšírenie korupcie, ktorá už desaťročia brzdí ruské hospodárstvo. V. Putin tak môže zaistiť svoju nenahraditeľnosť v krajine, ktorej ropu nikto nekúpi a peniaze nikto nevymení.
Ďalšie dôležité správy
